Rentabilitu vo všeobecnosti chápeme ako relatívne vyjadrenie výsledkov hospodárenia vo vzťahu k určitému základu. Často je definovaná ako schopnosť podniku dosahovať zisk a zhodnocovať kapitál vložený do výroby.
Rentabilitu rozlišujeme na:
národohospodárska rentabilita – vyjadruje zisk skutočne vytvorený, je významným ukazo vateľom efektívnosti NH ako celku
podniková rentabilita – ukazuje aká časť s vytvoreného zisku zostáva v poľnohospodárskom podniku. Rast podnikovej rentability je rozhodujúcou podmienkou zvyšovania národohospodárskej rentability.
– hranica rentability – zisk = 0.
Rentabilitu vyjadrujeme na viacerých úrovniach:
rentabilita celkovej činnosti podniku
rentabilita poľnohospodárskej výroby
rentabilita RV
rentabilita ŽV
rentabilita komodít.
Rozdelenia podľa toho či finančné výnosy plynú s výrobných alebo nevýrobných činností:
- rentabilita výrobných činností
- rentabilita hospodárskej činnosti podniku (všetkých činností)
Ukazovatele rentability:
1. skupina
- absolútne – udávajú výšku zisku na jednotku výrobného faktora
- relatívne – spravidla sú vyjadrené v %
Medzi najčastejšie používané ukazovatele relatívnej rentability patria:
- rentabilita aktív (ROA) – ukazuje, koľko zisku podniku pripadá na jednu jednotku aktív, čo naznačuje efektívnosť využitia majetku,
- rentabilita vlastného kapitálu (ROE) – vyjadruje výnosnosť vlastného kapitálu,
- rentabilita tržieb – pomer zisku k výnosom alebo tržbám, ktorý ukazuje ziskovosť predaja.
Správne vyhodnocovanie rentability je nevyhnutné pre rozhodovanie manažmentu o investíciách, stratégiách a ďalšom smerovaní podniku. Zvýšenie rentability je možné dosiahnuť zefektívnením výrobných procesov, optimalizáciou nákladov, ale aj rozšírením výroby či zmenou sortimentu produkcie. Dlhodobá udržateľnosť podniku je preto úzko previazaná s jeho schopnosťou zvyšovať rentabilitu v dynamickom trhovom prostredí.
