Neokeynesiánska hospodárska politika
– súvisí s dynamizáciou keynesovho učenia
– vychádzali z potreby zintenzívnenia štátnych zásahov do ekonomiky
– predstavitelia – Holanďan Timberger, Švéd Mirdhal, Angličan Wirls
– navrhujú vytvoriť priestor pre konkurenciu, hlavný cieľ opatrení hosp. politiky – zamestnanosť a podporujú cenovú stabilitu na trhu
– od Keynesa sa líšia – kontrolu množstva peňazí na trhu chcú dosiahnuť prostredníctvom peňažnej a protiinflačnej politiky
– niektorí autori sa priblížili k monetarizmu
– zaoberali sa otázkami ekon.
rastúcej inflácie, nerovnováhy na trhu práce a potreby stabilizácie ekonomiky pri výkyvoch hospodárskeho cyklu. Ich prístup zdôrazňuje význam kombinácie fiškálnych a menových nástrojov s cieľom dosiahnuť dlhodobý ekonomický rast, nízku nezamestnanosť a kontrolovanú infláciu.
Neokeynesiánska hospodárska politika tak predstavuje modernizované chápanie Keynesových myšlienok, ktoré reaguje na nové ekonomické výzvy a snaží sa vytvoriť flexibilnejšie a efektívnejšie mechanizmy štátneho zásahu v hospodárstve.
