Zákonodárny proces na Slovensku

Zákonodárny proces na Slovensku

Zákonodarný proces je postup alebo procedúra prijímania ústavných zákonov a zákonov ostatných. Zákonodarnú iniciatívu na Slovensku majú poslanci NR SR, výbory NR SR a vláda. Legislatívny proces pozostáva zo 4 etáp: predprípravná, prípravná, schvaľovacia a promulgačná.

Zákonodarná moc

  • Zákonodarstvo je základnou kompetenciou parlamentu a je súčasťou tvorby práva
  • Filozofiou nie je podstatná tvorba práva, ale nachádzanie práva podľa prirodzených zákonov
  • Jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR je Národná rada Slovenskej republiky (NR SR).

Národná rada Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky je ústavodarný a zákonodarný orgán štátu; jednokomorový parlament so 150 poslancami volenými na obdobie 4 rokov.

Pôsobnosť Národnej rady SR

  • Zákonodarná moc – prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch a iných zákonoch a kontroluje ich dodržiavanie
  • Kontrolná moc – uplatňovaná predovšetkým voči vláde a jej členov
  • Kreačná moc – právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných orgánoch. V oblasti vnútornej a zahraničnej politiky

Systémy zákonodarného procesu

  • Systém jedného čítania
    • návrh zákona sa prerokuje vo výbore
    • prebehne v pléne parlamentu
    • všeobecná rozprava
  • Systém troch čítaní
    • všeobecná rozprava
    • pozmeňovacie návrhy
    • po schválení sa o návrhu zákona hlasuje
    • využíva sa v SR
  • Systém Veľkej Británie
    • na schválenie sa vyžadujú rôzne väčšiny a kvóra
    • nasleduje fáza podpisu zákona
    • vyhlásenie a publikácia zákona
    • platnosť a účinnosť zákona

Zákonodarný proces

Zákonodarný proces sa skladá z troch etáp:

Prvá etapa – činnosť zahájenia zákonodarného procesu

  • Plánovanie legislatívnej činnosti
  • Vznik legislatívneho návrhu

Druhá etapa – zákonodarný proces v parlamente

  • Zákonodarná iniciatíva
  • Rokovanie o návrhu zákona – v pléne a výboroch
  • Čítanie návrhu zákona
  • V jednotlivých štátoch sa líši

Oprávnenie podávať návrhy zákonov majú:

  • Poslanci NR SR
  • Výbory NR SR
  • Vláda SR

Návrhy zákonov

Návrh zákona podáva subjekt práva zákonodarnej iniciatívy predsedovi NR SR. Návrh musí obsahovať:

  • Paragrafové znenie
  • Dôvodovú správu
  • Doložka zlučiteľnosti
  • Vykonávací predpis

Poslanecké a parlamentné výbory

  • Iniciatívne a kontrolné orgány NR SR
  • Osobitné orgány, ktorým zastupiteľský zbor zveruje alebo deleguje určité osobitné úlohy alebo právomoci
  • Poslanci sú zväčša zaradení najviac do dvoch výborov
  • Zloženie výborov odráža zastúpenie strán v parlamente
  • Utvárajú sa tak, aby zahŕňali všetky základné oblasti vecného rozhodovania parlamentu
  • Rokovanie výborov sa zvyčajne sústreďuje skôr na obsahovú stránku prerokúvanej problematiky a dohodovanie vecných kompromisov

Systém troch čítaní

V SR sa využíva systém 3 čítaní:

  1. čítanie – uskutočňuje sa v pléne
  2. čítanie – návrhom sa zaoberá výbor
  3. čítanie – návrh zákona sa opäť prerokúva v pléne a hlasuje sa o ňom

Systém troch čítaní vedie k posilneniu postavenia výborov parlamentu.

Prvé čítanie

  • predseda NR SR doručí všetkým poslancom návrh zákona 15 dní pred schôdzou NR SR
  • predseda navrhne gestorský výbor pre návrh zákona
  • predseda zaradí návrh do programu najbližšej schôdze
  • návrh zákona uvedie v pléne jeho navrhovateľ
  • o návrhu sa koná všeobecná rozprava

Závery prvého čítania:

    1. návrh zákona sa vráti navrhovateľovi na dopracovanie
    2. alebo uznesenie o pokračovaní v rokovaní
    3. alebo jeho prerokovanie v 2. čítaní

Druhé čítanie

  • prerokúvanie návrh zákona vo výboroch a pléne
  • návrh zákona odôvodňuje vo výbore jeho navrhovateľ
  • výbor vyhotoví písomnú správu
  • správa obsahuje návrhy a uznesenia výboru
  • odporúčanie, resp. neodporúčanie pre NR SR
  • gestorský výbor zvolá spoločnú schôdzu výborov
  • podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je podmienený súhlasom aspoň 15 poslancov

Tretie čítanie

  • uskutočňuje sa v pléne NR SR
  • zaoberá sa len schválenými pozmeňujúcimi návrhmi
  • navrhovateľ má právo vziať návrh zákona späť so súhlasom NR SR
  • schválenie navrhovanej právnej úpravy

Podpisovanie zákona – zákon podpisuje predseda NR SR a následne ho zašle predsedovi vlády a prezidentovi

Právo veta prezidenta

  • môže zákony s pripomienkami vrátiť do NR SR do 15 dní po ich schválení
  • NR SR prerokúva len v 3. čítaní

Ak Národná rada zákon vráti s pripomienkami, môže ho buď schváliť v pôvodnom znení, alebo upraviť podľa pripomienok prezidenta. Pokiaľ zákon vráti opakovane, NR SR ho môže schváliť nad jeho veto nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.

Po prekonaní práva veta nadobúda zákon platnosť jeho vyhlásením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Od tohto momentu sa stáva záväzným právnym predpisom, ktorému sa musia prispôsobiť všetky štátne orgány, inštitúcie i občania.

Komplexnosť zákonodarného procesu zabezpečuje transparentnosť, zodpovednosť a odbornú kvalitu prijímaných právnych noriem, ktoré ovplyvňujú fungovanie štátu i život každého občana.