Právny úkon – je prejav vôle, ktorý má za cieľ vznik, zmenu alebo zánik tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spojujú. Právny úkon je třeba chápať len podľa jazykového vyjadrenia, ale hlavne podľa toho, ak není táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom
Vznik, změna alebo zánik práva či povinnosti môže byť podmienený podmienkou:
– odkazovacia
– rozväzovacia
Právny úkon musí byť vykonaní slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne ináč je neplatný. Nie je právny úkon ak nastali chyby pri počítaní alebo písaní.
Neplatný právny úkon
– jeho predmetom je plnenie nemožné
– ak ho robila osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony.
Právny úkon je neplatný – ak nebol vykonaný vo forme, ktorú požaduje zákon alebo dohoda účastn.
Právny úkon je platný – len ak ho podpíšu jednajúce osoby. Môže sa zrušiť len písomne.
Osoby oprávnené konať v méně spoločnosti
Osoby oprávnené konať v mene spoločnosti sú obvykle uvedené v zakladateľských dokumentoch spoločnosti, ako sú stanovy alebo spoločenská zmluva. Tieto osoby majú právomoc uzatvárať zmluvy, prijímať rozhodnutia a vykonávať právne úkony v rámci činnosti spoločnosti.
V praxi je dôležité presne definovať rozsah oprávnení jednotlivých zástupcov spoločnosti, aby bolo jasné, kto môže konať samostatne a kto je viazaný súhlasom ďalších osôb. Preto sa často využíva aj zápis do obchodného registra, kde sú uvedení štatutárni orgáni a ich právomoci.
Pri vykonávaní právnych úkonov v mene spoločnosti musí osoba konať v súlade so zákonom, so záujmami spoločnosti a v rámci svojich oprávnení. Porušenie týchto zásad môže viesť k neplatnosti právneho úkonu alebo k osobnej zodpovednosti konajúcej osoby.
