Národné hospodárstvo
Národné hospodárstvo je historicky vytvorený komplex jednotlivých oblastí ekonomických činností v určitej krajine. Jednotlivé oblasti sú prepojené prostredníctvom spoločenskej deľby práce, t.j. hospodárstvo každej časti, napr. určitej firmy (napr. s firmy s potravinami) závisí od činnosti iných firiem (poľnohospodárske podniky, doprava, príprava predavačov v školstve…).
Hospodárske subjekty
Národné hospodárstvo tvoria všetky hospodárske subjekty všetkých odvetví a sfér hospodárskeho života, či už ide o výrobné alebo nevýrobné odvetvia, bez ohľadu na právnu formu podnikania alebo formu vlastníctva. V národnom hospodárstve medzi jednotlivými subjektmi existujú rôznorodé vzťahy a väzby, bez ktorých by nebola možná jeho existencia a ani jeho fungovanie ako celku.
Podstatu národného hospodárstva tvorí ekonomická činnosť ľudí, ktorú možno charakterizovať ako rozvetvený a zložito štruktúrovaný proces rôznych aktivít, ktorého výsledkom sú hmotné i nehmotné tovary a služby, slúžiace na uspokojenie potrieb spoločnosti.
Národná ekonomika
Národné hospodárstvo označujeme tiež pojmom národná ekonomika, t.j. ekonomikou príslušnej krajiny, napr. národné hospodárstvo (ekonomika) USA, národné hospodárstvo Českej republiky, Slovenskej republiky (od 1.1.1993) a pod.
Národné hospodárstvo je teda súhrn všetkých individuálnych samostatných hospodárstiev, tvoria ho všetky subjekty trhu všetkých odvetví a sfér hospodárskeho a spoločenského života bez ohľadu na formu podnikania, alebo formu vlastníctva.
Medzi jednotlivými subjektmi národného hospodárstva existujú väzby a vzťahy, napr. obchod s textilom je závislý od spracovateľského textilného priemyslu a ten od strojárenského priemyslu a poľnohospodárskej prvovýroby, dôležité je i zdravotníctvo (stará sa o zamestnancov) a pod.
Medzinárodné vzťahy
Medzinárodné vzťahy sú vzťahy medzi národnými ekonomikami na báze vzájomnej hospodárskej spolupráce. Často vyúsťujú až do ekonomickej integrácie.
Ekonomická integrácia
Ekonomická integrácia je proces vzájomného približovania sa a spájania ekonomík do väčších celkov na základe spoločenských záujmov. Ekonomická integrácia vedie k vytváraniu nadnárodných ekonomických zoskupení (napr. Ázijské tigre, EÚ, atď.).
Svetové hospodárstvo
Svetové hospodárstvo je súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete. Súčasťou svetového hospodárstva je celý systém medzinárodných ekonomických vzťahov (medzi národnými ekonomikami) založený na medzinárodnej deľbe práce a fungujúcom svetovom trhu.
Jednotlivé časti národného hospodárstva možno spájať do skupín podľa spoločných znakov.
Zdroje národného hospodárstva
Zdroje národného hospodárstva predstavujú produkčný potenciál ekonomiky a je možné ich rozčleniť do štyroch základných skupín, a to: (Hečková a kol., 2011, s. 40)
- národné bohatstvo, kde patria prírodné zdroje aj národný majetok,
- pracovné zdroje, ktoré predstavujú ľudský kapitál v národnom hospodárstve,
- finančné zdroje, tvorené domácimi aj zahraničnými finančnými zdrojmi,
- investičné zdroje, kde zaraďujeme licencie, vynálezy, patenty, technologické inovácie
- a inovácie výrobkov, zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov a iné.
Vývojové etapy národného hospodárstva
Národné hospodárstvo je výsledkom určitého historického vývoja. Z historického hľadiska rozoznávame jeho štyri vývojové etapy: (Kucharčíkova, Tokarčíková, 2010, s. 45-46)
- hospodárstvo uzavretej domácnosti, prejavovalo sa snahou uspokojiť potreby domácnosti
výrobkami, ktoré si vyrobili doma, teda vlastnými silami, - mestské hospodárstvo sa vyvinulo zvyšovaním potrieb obyvateľstva a prehlbovaním spoločenskej deľby práce,
- národné hospodárstvo, ktoré predstavuje súhrn činností, hospodárskych subjektov a ich vzájomných vzťahov na území určitej krajiny,
- svetové hospodárstvo vzniká ako dôsledok rozvoja medzinárodnej deľby práce a liberalizácie vonkajších ekonomických vzťahov medzi národnými hospodárstvami.
Klasifikácia národného hospodárstva
Národné hospodárstvo môžeme členiť z viacerých hľadísk, jeho štruktúra môže byť rozličná, v závislosti od toho, za akým účelom je členenie realizované. V praxi sa najčastejšie stretávame s nasledovným členením národného hospodárstva (Hečková a kol., 2011, s):
Národné hospodárstvo možno klasifikovať alebo triediť z rôznych hľadísk:
- odvetvová štruktúra (výrobné…., nevýrobné…),
- sektorová štruktúra (primárny, sekundárny, terciárny, kvarciárny),
- podľa klasifikácie produkcie (poľnohospodárstvo, stavebníctvo, obchod…),
- funkčná štruktúra
- organizačná štruktúra
- územná, priestorová alebo regionálna štruktúra (kraje…)
Štruktúru národného hospodárstva je teda možné skúmať z rôznych hľadísk a úrovní, ide predovšetkým o priestorové, predmetové a vlastnícke usporiadanie subjektov a činností v ekonomike.
Výsledkom tohto usporiadania sú jednotlivé formy štruktúry národného hospodárstva, a to (Kucharčíková, Tokarčíková, 2010, s.42):
- odvetvová štruktúra ekonomických činností v národnom hospodárstve,
- sektorová štruktúra ekonomických činností v národnom hospodárstve,
- štruktúra podľa vlastníckych foriem,
- štruktúra podľa právnych foriem,
- regionálna štruktúra národného hospodárstva, alebo územná či priestorová.