Ekonomické teórie od histórie po súčasnosť

Prehľad ekonomických teórií od histórie po súčasnosť. Uvedené teórie sú zdrojom a východiskom moderných teórií trhového hospodárstva, o ktoré sa opiera prax vyspelých trhových ekonomík. Pozrite si prehľad vývoja ekonomického myslenia v skratke. Na konci stránky nájdete prehľadné tabuľky etapami vývoja ekonomického myslenia a najvýznamnejších ekonómov v histórii.

Zdroje ekonomického myslenia

1. Biblia

Prvotným ekonomickým zdrojom je Biblia, ktorá popisuje ponaučenia o pôde, práci a kapitáli. Rozpracovaným princípom solidarity a subsidiarity (výpomoc alebo podpora).

2. Starovek

Ďalšou vývojovou etapou je starovek a konkrétne antické Grécko. Predstavitelia Xenofón, Platón a Aristoteles sa zaoberali vo svojích dielach ekonomickými pojmami a to najviac Aristoteles. U Aristotela môžeme nájsť pojem úžitková hodnota, výmenná hodnota či ekonomika.

3. Stredovek

Stredovekým predsaviteľom ekonómie je scholastik Tomáš Akvinský. Tomáš Akvinský vysvetlil pojem spravodlivá cena. Nadivazal na učenia Aristotela a snažil sa rozpracovať v duchu nábožensko-etických noriem.

4. Merkantilizmus

Merkantilizmus a jeho ekonomické teórie zaraďujeme do 16. – 18. storočia, kedy prebiehali dobyvačné vojny s cieľom zmocniť sa drahých kovov. Drahé kovy podnietili myšlienky bohatstva.

5. Fyziokratizmus

Fyziokratizmus odmietal preceňovanie významu peňazí, alebo drahých kovov a za hlavný zdroj bohatstva krajiny považoval poľnohospodárstvo. Predstaviteľom bol Quesnay, ktorý rozdelil spoločnosť na 3 triedy:

• 1. trieda – vlastníci pôdy,
• 2. trieda – produktívna trieda (pracujúci v poľnohospodárstve),
• 3. trieda – sterilná (ostatní).

6. Klasická ekonómia

Hlavnými predstaviteľmi klasickej ekonómie boli William Petty, Adam Smith a David Ricardo, ktorí sústreďovali svoju pozornosť na tzv. teóriu pracovnej hodnoty. Podľa tejto teórie veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva práce, ktoré bolo vynaložené na jeho výrobu.

Adam Smith je autorom diela Bohatstvo národov. Prínosom tohto diela je prirodzený samoregulujúci systém, ktorý umožňuje funogvanie trhovej ekonomiky v tom prípade, ak je zabezpečená sloboda človeka, vlastníctva a podnikania. Tvrdí, že prirodzený poriadok v trhovom systéme zodpovdá prirodzenej povahe človeka – egoista a teda dosahovanie zisku. Sledovanie individálnych záujmov jednotlivca prispieva k podpore spoločenskýc záujmov. Usmerňovanie ekonomického vývoja prebieha optimálne prostredníctvom tzv. neviditeľnej ruky trhu. Štátne zásahy smerujúce k regulácií ekonomike spravidla nič neriešia, ale len situáciu zhoršujú.

Na jeho učenie nadviaza D. Ricardo, ktorý rozpracoval teóriu hodnoty. Podľa tejto teórie, veľkosť hodnoty tovaru určuje množstvo práce, ktorej je potrebné vynaložiť na jeho výrobu. Teóriu rozpracoval aj na oblasť medzinárodného obchodu a vytvoril tzv. teóriu komparatívnych výhod. Vytvoril dielo, ktoré sa nazýva Zásady politickej ekonómie a zdanenia.

J. B. Say – známy je Sayov zákon trhu. Podľa tohto zákona každá ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby.

T. R. Malthus – populačná teória. Podľa tejto teórie má obyvateľstvo tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky. Nesúlad je možné zmierniť jednak preventívnymi (pohlavná zdržanlivosť, zákaz sobášu nemajetných) a pozitívnymi prekážkami (vojna, epidémie, bieda…).

7. Marxizmus

Na klasickú ekonómiu adviazali v prvej polovici 19. storočia predstavitelia Marxistickej ekonomickej teórie (Marx – dielo Kapitál, Engels a Lenin). Svojími teóriami sledovali likvidáciu trhového hospodárstva. V konečnom dôsledku došlo k centrálnemu plánovaniu ekonomiky.

8. Neoklasická ekonómia

Neoklasická ekonómia (škola hraničnej užitočnosti) sa rozvíjala sa v učení 3 škôl. Tieto školy mali spoločné metodologické východiská a alteratívna teória hodnoty založená na princípe hraničnej užitočnosti. Jednalo sa o:

1. Rakúska škola
2. Lausannska škola
3. Cambrindgská škola

Na tomto princípe založil aj teóriu Jevons. Predstavitelia neoklasickej ekonómie venovali veľkú pozornosť spotrebe a spotrebiteľskému dopytu. Ďalej sa usilovali stanoviť podmienky rovnováhy a efektívnosti fungovania ekonomického systému, je známe tzv. paretovo optimum podľa ktorého pri daných výrobných zdrojoch v danom rozdelení dôchodkov a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situácia bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného. Hlavnými predstaviteľmi boli Marsahall, Clarks, Pareto.

9. Keynesovstvo

Keynes na rozdiel od Smitha vyjadril presvedčenie, že trh nie je vždy schopný a za každých okolností priviesť ekonomiku do rovnovážneho stavu. Povinnosťou štátu je zásahmi do ekonomiky riešiť problémy, na ktoré trh ani občania nestačia vlastnými silami. Najlepším východiskom podľa neho je zvyšovanie vlastných investícií.

10. Monetarizmus

Monetarizmus ovažuje za hlavnú príčinu problémov trhovej ekonomiky práve štátne zásahy do ekonomiky. Štátne zásahy pripúšťa len v oblasti regulovania množstva peňazí v obehu. Podstatou sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu.

11. Teória racionálnych očakávaní

Hlavným predstaviteľom teórie racionálnych očakávaní je Lukas. Všetky subjekty sú racionálne v tom zmysle, že robia všetko najlepšie ako vedia.

12. Teória ekonómie ponuky

Teória ekonómie ponuky vystveľuje ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie. Predstaviteľom bol Laffer (Lafferova krivka), ktorý navrhuje zníženie daní, čoho potom dôsledkom je ozdravenie ekonomiky.

Prehľad vývoja ekonomického myslenia

Etapy vývoja ekonómie a ekonomického myslenia:

Svetoví ekonómovia a ich dielo