Metódy výpočtu HDP

Metódy výpočtu HDP

1. PRUDUKTOVÁ (tovarová) – podľa tejto metódy HDP vyjadrujeme jako tok finálnych výrobkov a služieb vyprodukovaných na území danej krajiny vyjadrený v príslušných cenách za určité obdobie (1 rok).

HDP = å^a_i=1 Q_i x P_i

1. VÝDAVKOVÁ (spotrebná) – zahrŕňa celkové výdavky domácností vynaložené na nákup spotrebných statkov (C) hrubé domáce súkromné investície (výdavky firiem na nákup investičných statkov I_h); štátne výdavky tovarov a služieb a tieto zahŕňakú výdavky štátu na nákup spotrebných a investičných statkov (G); čistý export (NX).

HDP = C + IH + G + NX

ČDP = HDP – I_o

3. DÔCHODKOVÁ – pri tejhto metóde HDP dostaneme ako súčet dôchodkov z vlastníctva výrobných faktorov. HDP bude tvoriť:

• hrubé mzdy zamestnancov (M)
• čisté úroky – príjmy z vlastníctva kapitálu (U)
• renty (R)
• odpisy (O)
• hrubé zisky PO a dôchodky individuálnych podnikateľov pred zdanením (Z)
• nepriame dane (D)

HDP = M + U + O + R + Z + D

Národný dôchodok je tvorený súhrnom príjmov z vlastníctva výrobných faktorov; súhrnom ziskov PO; súhrnom príjmov FO vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Označujeme Y.

Y = HDP – dopisy – nepriame dane

Osobný dôchodok – makroekonomická veličina, ktorú tvorí súhrn hrubých príjmov jednotlivcov. Označujeme Y_o.

Y_o = Y – nerozdelené zisky – dane z príjmov PO – odvody do fondov sociálneho a zdravotného poistenia + transférové platby (jednostranné)

Disponibilný dôchodok – tvorený je súhrnom čistých príjmov jednotlivca. Označujeme Y_d.

Y_d = Y – dane z príjmov FO – platby do fondov (13,4 %)

Nominálny HDP je úroveň HDP vyjadrená v bežných cenách.

Reálny HDP je HDP ocenený v stálych cenách.

Deflátor = (nominálny HDP / reálny HDP) x 100

DEFLÁTOR HDP je index zmeny cenovej hladiny, ktorého cieľom je previesť údaje v bežných cenách na údaje v stálych cenách. Je to aj implicitný súhrnný cenový index, hovoríme mu preto, že zmenu cenovej hladiny nezúčtujeme priamo, ale teda nepriamo, t. j. porovnávaním nomilnálneho a reálneho HDP môžu nastať 3 prírady:

• ak deflátor > 100 – potom aj nominálny je väčší ako reálny a z toho vyplýva, že cenová hladina sa v období zvýšila oproti predchádzajúcemu obdobiu.
• ak deflátor = 100 – nominálny sa rovná reálnemu HDP, cenová hladina sa zmenila.
• ak deflátor < 100 – úroveň nominálneho je menšia ako reálneho HDP; došlo k zníženiu cenovej hladiny.

Príklad:

Výška hrubého nominálneho produktu v danom roku bola 1 000 miliárd dolárov; úroveň reálneho HDP bola 950 miliárd dolárov.

Deflátor = (1000/950) x 100

Deflátor = 105,3 %

Cenová hladina sa zvýšila o 5,3 %.

Potenciálny agregátny produkt – maximálna úroveň HNP, ktorú možno dosiahnúť s danou úrovňou techniky a technológie, s danou veľkosťou populácie, bez toho aby došlo k uvoľneniu inflačnej lavíny. Môžu nastať 3 prípady:

• skutočný agregátny produkt < potenciálny produkt
• nastáva vtedy ak nie sú plne využité všetky výrobné zdroje
• sprevádza nezamestnanosť
• rozdiel medzi skutočným agregátnym produktom a potenciálnym produktom je deflačná medzera. Takýto stav môže nastať buď v období kontrakcie alebo recesie.

• skutočný agregátny produk t= potenciálny produkt
• optimálny stav

• skutočný aregátny produkt > potenciálny produkt
• charakteristické je to pre prehriatie ekonomiky. Rozdiel medzi skutočným agregátnym produktom a potenciálnym produktom je inflačná medzera – tento stav je nereálne udržateľný.

EKONOMICKÁ SILA znamená vyjadrenie absolútnej veľkosti HDP vytvorená ekonomikou za jeden rok. Porovnaním ekonomickej sily môžme zistiťjej postavenie v celosvetovom meradle (USA, Japonsko, Čína, India…).

EKONIMICKÁ ÚROVEŇ – dostaneme prepočtom HDP naj edného obyvateľa krajiny. Predovšetkým závisí od stupňa využitia výrobných zdrojov od úrovne techniky a technológie, od produktivity výrobných faktorov. Prepočet HDP sa vykonáva pomocou aktuálneho menového kurza, ktorý je daný pomerom kúpnej sily 2 národných mien. V rámci OECD je SR na 27. mieste.

INDEX ROZVOJA ČLOVEKA (HDI) – berie do úvahy 3 ukazovatele:

1. ročný reálny HDP na jedného obyvateľa
2. gramotnosť obyvateľstva v %
3. priemerná dĺžka života obyvateľov danej krajiny

ZÁKLADNÉ MAKROEKONOMICKÉ CIELE

1. dosahovanie vysokej úrovne makroekonomických ukazovateľov HNP, HDP;
2. udržiavanie vysokej úrovne zamestnanosti;
3. stabilita cenovej hladiny;
4. rovnováha v oblasti vonkajších ekonomickcých vzťahov (v oblasti obchodnej ale aj platobnej bilancie).