SPOTREBA, ÚSPORY A INVESTÍCIE
Y = C + S
Y- národný dôchodok C – spotreba S – úspory
SPOTREBA – rozumieme tú časť dôchodku, ktorú ekonomické subjekty vynaložili na nákup jednak krátkodobých alebo dlhodobých spotrebných statkov, ale aj služby.
ÚSPORY – je tá časť dôchodku, ktorá sa nevynakladá na spotrebu, ale je ušetrená. S = Y – C
SKLON K SPOTREBE – je ukazovateľ, ktorý nám vyjadruje akým podielom sa na dôchodku podieľa psotreba. C/Y
SKLON K ÚSPORÁM – akým podieľom sa na dôchodku podieľajú úspory. S/Y
Platí, že (C/Y) + (S/Y) = 1
HRANIČNÝ SKLON K SPOTREBE (MPC) – nám vyjadruje o koľko sa zvýši spotreba, ak dôchodok vzrastie o jednu peňažnú jednotku.
Výpočet:
MPC = ΔC/ ΔY (Δ – zmena)
HRANIČNÝ SKLON K ÚSPORÁM (MPS) – nám vyjadruje o koľko sa zvýši spotreba ak vzrastie dôchodok o peňažnú jednotku.
Výpočet:
MPS = ΔS/ ΔY.
Platí, že MPC + MPS = 1
ENGELOV ZÁKON – Engel dospel k záveru, že vzrastom dôchodkov sa relatívne znižujú výdavky na potraviny a naopak rastú výdavky na nákup statkov dlhodobej spotreby.
Keynes považoval za najdôležitejší faktor, ktorý ovplyvňuje spotrebu a úspory a to bola úroveň disponibilného dôchodku, teda spotreba je podľa neho podmienená úrovňou bežného reálneho disponibilného dôchodku.
Neoklasická ekonómia na rozdiel od Keynesa za najdôležitejší činiteľ ovplyvňujúci spotrebu a úspory považuje úroveň úrokových sadzieb alebo zmeny úrokových sadzieb.
Vzťah medzi disponibilným dôchodkom, spotrebou a úsporami
| Disponibilný dôchodok Yd (Sk) | SpotrebaC (Sk) | ÚsporyS (Sk) | |
| A | 3 000 | 3 300 | -300 |
| B | 4 000 | 4 000 | 0 |
| C | 5 000 | 4 800 | 200 |
| D | 6 000 | 5 500 | 500 |
| E | 7 000 | 6 100 | 900 |
| F | 8 000 | 6 500 | 1 500 |
| G | 9 000 | 6 800 | 2 200 |