SPOTREBA, ÚSPORY A INVESTÍCIE

Vzťah medzi spotrebou, úsporami a národným dôchodkom

Vzťah medzi spotrebou, úsporami a národným dôchodkom možno vyjadriť rovnicou:

Y = C + S

Y – národný dôchodok
C – spotreba
S – úspory

Definícia spotreby a úspor

Spotreba

Spotreba predstavuje tú časť dôchodku, ktorú ekonomické subjekty (domácnosti, firmy) vynaložia na nákup krátkodobých aj dlhodobých spotrebných statkov a služieb. Táto zložka priamo ovplyvňuje ekonomickú aktivitu a dopyt na trhu.

Úspory

Úspory sú časťou dôchodku, ktorá nebola použitá na spotrebu, ale bola odložená pre budúce použitie alebo investície. Vyjadríme ich ako rozdiel medzi dôchodkom a spotrebou:

S = Y – C

Sklon k spotrebe a úsporám

Sklon k spotrebe

Sklon k spotrebe vyjadruje podiel spotreby na celkovom dôchodku a vypočíta sa podľa vzorca:

C/Y

Sklon k úsporám

Sklon k úsporám určuje, aký podiel tvorí úspory na celkovom dôchodku:

S/Y

Platí vzťah:

(C/Y) + (S/Y) = 1

Hraničný sklon k spotrebe a úsporám

Hraničný sklon k spotrebe (MPC)

Hraničný sklon k spotrebe (Marginal Propensity to Consume, MPC) vyjadruje, o koľko sa zvýši spotreba, ak dôchodok vzrastie o jednu peňažnú jednotku. Vzorec na výpočet je:

MPC = ΔC / ΔY

Hraničný sklon k úsporám (MPS)

Hraničný sklon k úsporám (Marginal Propensity to Save, MPS) udáva, o koľko vzrastú úspory pri zvýšení dôchodku o jednu peňažnú jednotku:

MPS = ΔS / ΔY

Platí všeobecná rovnosť:

MPC + MPS = 1

Engelov zákon a jeho význam

Engelov zákon tvrdí, že so zvyšovaním dôchodkov sa relatívne znižujú výdavky domácností na potraviny, zatiaľ čo výdavky na statky dlhodobej spotreby rastú. Tento zákon odráža zmenu spotrebných vzorcov v závislosti od úrovne príjmov.

Teoretické prístupy k spotrebe a úsporám

Keynesiánsky pohľad

Keynes vyzdvihoval disponibilný dôchodok ako hlavný faktor ovplyvňujúci spotrebu a úspory. Podľa neho je úroveň bežného reálneho disponibilného dôchodku rozhodujúcim prvkom, ktorý determinuje správanie domácností pri spotrebe a sporení.

Neoklasický prístup

Naopak, neoklasická ekonómia kladie dôraz na úrokové sadzby ako primárny faktor ovplyvňujúci rozhodovanie o spotrebe a úsporách. Zmeny úrokových sadzieb môžu podstatne meniť stimuly k šetreniu a investovaniu.