NEZAMESTNANOSŤ
- je to makroekonomický problém, ktorý vyjadruje taký stav v ekonomike, kedy práceschopné osoby v produktívnom veku, ktorí chcú pracovať, nemôžu nájsť prácu.
Delenie pracovných síl:
- zamestnaní – vykonávajú akúkoľvek prácu, na materskej dovolenke, PN, dovolenka, štrajk…
- nezamestnaní – nevykonávajú prácu, ale ju aktívne hľadajú, aby bol v tejto kategórií musí:
- aktívne hľadať prácu
- musí byť registrovaní v sprostredkovateľmi práce – úrad práce.
Vzorec na výpočet pracovnej sily:
L = E + U
L – pracovná sila E – zamestnaní U – nezamestnaní
u = (U/L) x 100 (%) u – miera nezamestnanosti
- mimo pracovnú silu – všetci ostatní (navštevujú školu, sú v dôchodku, ženy v domácnosti, a tí ktorí nechcú pracovať a prácu nehľadajú).
PLNÁ ZAMESTNANOSŤ – rozumieme udržanie miery nezamestnanosti na úrovni prirodzenej miEry nezamestnanosti.
Formy nezamestnanosti:
- frikčná (dočasná) – je zapríčinená migráciámi obyvateľstva, změna bydliska, ukončením štúdia…
- štrukturálna – vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po pracovných silách je nízky, teda ekonomika je v období recesie.
- sezónna – hovoríme v prípade, že dochádza k prirodzenému klesaniu dopytu po práci vyvolané striedaním ročných obdodí (poľnohospodárstvo, cestovnýruch…).
- skrytá – prejavuje sa, napr. skracovaním pracovného času, nútené dovolenky…
Mieru nezamestnanosti môžme sledovať aj z hľadiska:
- vektorovej štuktúry obyvateľstva
- času trvania nezaemstnanosti
- krátkodobá (do 6 mesiacov)
- dlhodobá (nad 6 mesiacov)
- kvalifikačnej štruktúry
- podľa regiónov
- dobrovoľnosti
- dobrovoľná (predovšetkým frikčná nezamestnanosť)
- nedobrovoľná (zodpovedá cyklickej)
PHILLIPSOVÁ KRIVKA – vyjadruje vzťah medzi mierou inflácie a nezamestnanosti, medzi nimi vzniká závislosť nepriamého charakteru. Riešenie 1 z oboch uvedených problémov podľa krivky je možné len za cenu zhoršenia 2 problému.
Pri riešení oboch problémov:
- buď dá prednosť nízkej miere nezamestnanosti a bude musieť akceptovať mieru inflácie; alebo bude
- buď preferovať nízku mieru inflácie a tolerovať nízku mieru nezamestnanosti.
V súčastnosti sa platnosť tejto krivky spochybňuje.
STAGFLÁCIA – vzniká v dôsledku rastu výrobných nákladov súčasne s poklesom, či stagnovaním výroby. Tento jav bol charakteristický v 70. rokoch v trhových ekonomikách.