Základným ekonomickým zmyslom deľby práce je dosahovanie úspor národnej práce. Medzinárodná výrobná špecializácia tak umožňuje efektívnejšie využiť existujúce prírodné zdroje, nadobudnuté výrobné skúsenosti, technickú úroveň výroby a teda zvyšuje efektívnosť využitia disponibilných ekonomických zdrojov.
Podmienky determunujúce zapojenie krajiny do medzinárodnej deľby práce:
- prírodné podmienky (klimatické podmienky…)
- historické podmienky (tradícia vo výrobe niektorých druhov komodít, napr. austrálska vlna, čínsky hodváb…)
- technické podmienky (spojené sú s ekonomickým rozvojom, vybavené kapitáom a kvalifikovaou pracovnou silou)
- ekonomické podmienky (ekonomický rozmer krajiny, stupeň ekonomickej úrovne krajiny)
- politické podmienky (ovplyvňujú teritoriálnu štruktúru zahraničného obchodu)
Ekonomika je OTVORENÁ, ak si vymieňa tovary alebo služby so zvyškom sveta. Môžme ju merať pomocou STUPŇA OTVORENOSTI.
o = (export / HDP) x 100 o = (import / HDP) x 100
ZAHRANIČNÝ OBCHOD je časť sféry obehu tovaru, ktorá zahŕňa výmenu hmotného a nehmotného tovaru so zahraničím. Tvoria ho dve zložky:
- export
- import
Súčet hodnoty exportu a importu za určité obdobie je OBRAT.
ZO sa môže týkať buď jednej krajiny alebo skupiny krajín ku zvyšku sveta.
SVETOVÝ OBCHOD – súhrn ZO všetkých krajín zapojených do medzinárodnej deľby práce.
Komoditná štruktúra ZO sa odráža v hospodárskej šturktúre krajiny. Dovoz sa bude orientovať na tie komodity, ktorých má krajina nedostatok, alebo by ich vyrobila drahšie ako ich dokáže nakúpiť v zahraničí. Vývoz – bude prevažovať tovar, pre ktorého má krajina lepšie podmienky (komparatívne výhody).
SALDO OBCHODNEJ BILANCIE – rozdiel medzi celkovou hodnotou exportu a importu krajiny za určité obdobie. Môže nastať:
- export > import => aktívne saldko obchodnej bilancie
- export < import => pasívne saldo obchodnej bilancie
- export = import => vyrovnaná obchodná bilancia
PLATOBNÁ BILANCIA – je súhrnom platieb a inkás za exportovaný a importovaný tovar a služby, a platieb súvisiacích s finančnými transakciami za určité obdobie. Môže analogicky ako aj obchodná bilanica mať podobu buť aktívnej, pasívnej alebo vyrovnanej bilancie.
Účet platieb sa skladá z:
- účtu bežných platieb
- kapitálového účtu
Na účte bežných platieb sa zaznamenávajú:
- platby za hmotný obchod
- platby za nehmotný obchod
- prevody platieb (prevody platov zahraničných pracovníkov, vyplácanie dividend, úrokov zahraničných společnosti…)
Na účte kapitálových platieb sa nachádzajú:
- dlhodobé investície
- investície vkladané do kapitálových účastín
- krátkodobý prílev kapitálu
FUNKCIE ZAHRANIČNÉHO OBCHODU PRE NÁRODNÚ EKONOMIKU:
- transformačná – spočíva v prispôsobovaniu vecnej štruktúry vytvoreného úhrnného spoločenského produktu pred jeho použitím => domáca produkcia je zameraná na uspokojovanie domácich aj zahraničných spotrebiteľov
- rastová – jej podstata spočíva v tom, že ZO vplýva na efektívnejšie využívanie domácich zdrojov
- transmisná (prenosná) – do národnej ekonomiky sa prenášajú stimuly alebo parametre zo svetovej ekonomiky
- dynamická – ZO voplyvňuje ekeftívnosť národnej ekonomiky
Z hľadiska otvorenosti môžme ekonomiky rozdeliť do 3 skupín:
- neotvorená ekonomika – neexistuje
- málo otvorená ekonomika – na ZO sa podieľajú malou mierou
- otvorená ekonomika – najviac zastúpená.
Čím menšia ekonomika, tým sa musí viac otvoriť ZO.
REÁLNE VÝMENNÉ RELÁCIE – označujeme ich TT. Sú jedným z najvýznamnejším ukazovateľom kvality zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce. Ekonomickou podstatou je existencia príčinného vzťahu medzi pomerom cien dvoch výrobkov a medzi množstvom v akom sa tieto dva druhy tovaru budú vymienať.
TT = Pv / Pd
Pv – cenový index vývozu Pd – cenový index dovozu
Môžu nastať 3 prípady:
- TT > 1 – jedná sa o vyššie zhodnotenie danej krajiny plynúce jej z cenového vývoja v ZO
- TT < 1 – nedochádza k dostatočnému zhodnoteniu danej krajiny zo ZO. Tento stav je signálom na uskutočnenie štrukturálnych zmien v ekonomike
- TT = 1 – krajina sa adekvátne vyrovnáva s cenovým vývojom na svetových trhoch