Účtovné náklady (sú evidované a vykazované v účtovníctve)
- Pracuje s ekonomickými (skutočnými, relatívnymi) nákladmi
Oportunitné (alternatívne) náklady – čiastka peňazí, ktorá je stratená, keď zdroje (práca, kapitál) nie sú použité na najlepšiu možnú alternatívu
Explicitné náklady – náklady, ktoré podnik platí za nakúpené výrobné zdroje, nájomné,… (majú formu peňažných výdavkov)
Implicitné náklady – nemajú formu peňažných výdavkov, sú ťažko vyčísliteľné, finančné účtovníctvo ich nezachytáva, na meranie => oportunitné náklady
Celkové náklady – náklady na celý objem produkcie
Priemerné (jednotkové) náklady – náklady na jednotku produkcie
Ak Q = € (peňažné vyjadrenie) => halierový ukazovateľ nákladovosti
Prírastkové náklady – prírastok nákladov vyvolaný prírastkom objemu produkcie
Marginálne náklady (medzné, diferenciálne, hraničné) – náklady vyvolané prírastkom produkcie o 1 jednotku
Druhové (ekonomické) členenie:
- Používa sa v plánovaní, účtovníctve a kalkuláciách nákladov
- Ide o členenie nákladov podľa spojenia nákladov s fungovaním určitého výrobného činiteľa
- A) materiálové náklady
- B) odpisy budov, strojov, výrobného zariadenia, nástrojov, dlhodobého nehmotného majetku
- C) mzdové a ostatné osobné náklady (mzdy, platy, provízie, sociálne a zdravotné poistenie)
- D) finančné náklady (poistné, platené úroky, poplatky)
- E) náklady na externé služby (opravy, nájomné, dopravné, cestovné)
Význam druhového členenia:
- Umožňuje zistiť koľko z nákladov tvoria materiálové náklady, odpisy, mzdy a pod.
- Väzba plánu nákladov s čiastkovými plánmi podniku
- Základné smery a činitele znižovania nákladov a pod.
Externé náklady – prvotné náklady
- Vznikajú stykom podniku s okolím alebo zamestnancami
- Jednoduché náklady
Interné náklady – druhotné náklady
- Vznikajú spotrebou vnútropodnikových výkonov
- Komplexný charakter (dajú sa rozložiť a pôvodné nákladové druhy)
Kalkulačné (účelové) členenie nákladov:
- Všetky náklady sa rozdeľujú podľa ich vzťahu k výrobnému procesu
- Členenie slúži k zostavovaniu kalkulácií nákladov
- A) priame náklady – súvisia s určitým druhom výkonu, vieme ich presne určiť na kalkulačnú jednotku
- 1 – priamy materiál (jednotkový)
- 2 – priame mzdy (jednotkový)
- 3 – ostatné priame náklady
- B) nepriame náklady – súvisia s viacerými druhmi výkonov
- 4 – výrobná réžia
- 1 – 4. Vlastné náklady výroby
- 5 – správna réžia
- 1 – 5. Vlastné náklady výkonu
- 6 – odbytová réžia
- 1 – 6. Úplné vlastné náklady výkonu
- 7 – zisk (strata)
- 1 – 7. Predajná cena
Kalkulácia – stanovenie (predom pri predbežnej kalkulácií) prípadne zistenie (následne pri výslednej kalkulácií) nákladov alebo ceny určitej kalkulačnej jednotky, ktorej je presne vymedzený jednotlivý výkon
Význam kalkulačného členenia nákladov:
- Umožňuje sledovať náklady podľa účelu ich vynaloženia a miesta vzniku
- Umožňuje uskutočňovať rozbor nákladov jednotlivých výrobkov a porovnávať ho s výsledkami v minulých obdobiach
- Umožňuje odkrývať rezervy znižovania nákladov a zisťovať dosiahnutú úsporu
Nákladový model
- Zjednodušený vzťah medzi vývojom nákladov a vývojom činiteľov ovplyvňujúcich náklady
- Modely vyjadrené matematicky nazývame nákladovými funkciami
Metódy určovania nákladových funkcií
- Nákladová funkcia
Metódy určenia nákladových funkcií:
- Metóda dvoch období
- Metóda priemerov
- Metóda regresnej a korelačnej analýzy
- Metóda grafická
- Metóda technologická
Metóda dvoch období:
- Používa sa pri hodnotení variant
- Môže sa použiť za predpokladu, že vývoj nákladov je lineárny a medzi sledovanými veličinami nedošlo k zmene nákladov (fixných)
- Postup: vyberie sa obdobie s najväčším a najmenším objemom produkcie
- Údaje sa dosadia do 2 rovníc priamky – určia sa parametre „a“ (fixné N) „b“ (variabilné N) nákladovej funkcie y = a + bx
- Nevýhoda je závislosť výsledkov len na dvoch obdobiach, kombinuje sa s grafickou metódou
Metóda priemerov:
- Sumačná metóda, ktorú možno použiť len na určenie lineárnej nákladovej funkcie, k dispozícií je potrebné viac údajov (najmenej 4)
- Nákladovú funkciu určíme:
- vstupné údaje rozdelíme na dve časti podľa veľkosti objemu produkcie
- Výpočet priemernej hodnoty x a y pre každú skupinu
- vypočítané hodnoty dosadíme do rovníc priamky
- riešenie sústavy dvoch rovníc o dvoch neznámych => a a b
Metóda regresnej a korelačnej analýzy:
- Najspoľahlivejšia metóda učenia nákladovej funkcie
- Určí aj nelineárne nákladové funkcie, vyjadrujúce podproporcionálne a nadproprocionálne náklady
- Umožňuje určiť aj spoľahlivosť vypočítaných nákladových funkcií
- Nevýhody:
- Potrebujeme veľa vstupných údajov (12 až 24 mesačných údajov)
- vychádza z historických údajov
Metóda grafická:
- Bodový diagram – znázornenie závislosti 2 premenných, X – nezávislé premenné (objem produkcie), Y – závislé premenné (náklady)
- Každá dvojica hodnôt – zobrazená bodom
- body roztrúsené po celej ploche grafu => nízka závislosť
- tesne v okolí priamky, resp. krivky => závislosť existuje
- Priamka alebo krivka = regresná čiara
- Umožňuje odhaliť skok vo vývoji FN a extrémne hodnoty
- Pomocná metóda k metóde reg. a korelač. analýzy – lepšie odhaduje typ nákladovej funkcie (lineárna, logaritmická, kvadratická,…)
Metóda technologická (inžinierska):
- Umožňuje stanoviť závislosť nákladov na činiteľoch technologického charakteru (napr. spotreba paliva benzínového motora)
- Funkčná závislosť
- určí sa pozorovaním kvalitatívnych technických vzťahov v prevádzke alebo laboratórnymi skúškami
- zistené technologické vzťahy sa ocenia peňažne
- Použitie:
- Len u nákladov, ktoré sú spojené so spotrebou výrobného činiteľa
Metóda – klasifikačná analýza:
- Založená na členení nákladov na: fixné a variabilné
- Stanoví len lineárne nákladové funkcie
Krátkodobé nákladové funkcie:
- Charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť len niektoré výrobné činitele(napr. množstvo vynakladanej práce, suroviny,…) a ostatné nie je možné meniť (napr. budovy, stroje,…)
- Použitie:
- v bežnom operatívnom riadení
- v analýze bodu zvratu
Dlhodobé nákladové funkcie:
- Charakterizujú priebeh nákladov v dlhšom období, t.j. v období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele (vybudovať nové výrobné kapacity, zmeniť technológiu,…)
- V dlhodobej nákladovej funkcii nie sú fixné náklady
- DNF = KNF
KNF……KNF
Vyjadrujú priebeh nákladov pre určitý objem výroby
- Dlhodobá nákladová funkcia spočiatku klesá, v jej najnižšom bode sú dosiahnuté minimálne priemerné náklady a najväčšia efektívnosť výroby, od tohto bodu však začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov…
- Použitie:
- pri rozhodovaní o veľkosti podniku
- o druhu výrobného zariadenia
- o druhu technológie apod.
Použitie nákladových funkcií:
- Oblasť plánovania nákladov
- Oblasť vzťahov medzi základnými ekonomickými veličinami
- Oblasť vyhodnocovania investičných variant racionalizačných opatrení a technologických postupov
- Medzipodnikové porovnanie
- Kalkulácia ceny, rozpočtovníctvo, apod.
Právne formy podnikov
- Každý podnik má právnu formu, podľa ktorej sa riadia jeho právne vzťahy s okolím, ako aj otázky jeho vnútornej organizácie
Kritéria rozhodovania pre určitú právnu formu podniku:
- Spôsob a rozsah ručenia
- Oprávnenie k riadeniu
- Výška kapitálového vkladu
- Počet spoločníkov
- Administratívna náročnosť založenia podniku
- Možnosti získania úveru
- Zverejňovacia povinnosť apod.