Spočíva v organizovaní dražby, v ktorej existujúce zariadenia, a teda aj koncesie na budovanie infraštruktúry, môže získať len najlepší uchádzač. Vyplývajú z toho dve základné výhody pre štát, a to:
- Presný odhad skutočných nákladových, dopytových a ziskových funkcií pre daný objekt,
- Odstránenie všetkých nepovolených výhod (kváziziskov).
Model sa tak snaží vlastne vytvoriť trh ex-ante, namiesto klasického trhu ex-poste. Nevýhody spočívajú hlavne v informačnej zabezpečenosti odhadu marginálneho realizovaného zisku.