Fiškálna politika, štátny rozpočet

Fiškálna politika, štátny rozpočet

Fiškálna politika je činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (od vládnej až po miestnu úroveň) zameraná na stabilizáciu ekonomiky.

Štátny rozpočet je centralizovaný fond, ktorý v podobe súvahy porovnáva príjmy a výdavky. Je kategóriou distribučnou, zabezpečuje rozdeľovacie a znovurozdeľovacie procesy, ako aj nástrojom regulovania reprodukčného procesu. Štát využíva rozpočtové prostriedky na ovplyvňovanie investícií, urýchľovanie ekonomického rastu, stimulovanie rozvoja vybratých odvetví. Podstata a význam štátneho rozpočtu sa prejavujú v jeho funkciách: je nástrojom rozdeľovania národného dôchodku, nástrojom štátnych zásahov do reprodukčného procesu a prostriedkom na uskutočňovanie vonkajšej hospodárskej a politickej expanzie. V sledovanom období (spravidla rok) štátny rozpočet môže vykazovať:
– rozpočtový prebytok
– rozpočtový deficit
– vyrovnaný rozpočet
Príjmy – tvoria ich priame a nepriame dane, clá a poplatky. Daň a clo je povinná platba, kt. PO a FO odvádzajú do rozpočtov v určenej výške a lehote

– vždy závisia od konkrétnej situácie v ekonomike. Vo vzťahu k ŠR situácia v ekonomike sa charakterizuje sústavou vzťahov tvoriacich základné makroekonomické východiská. Zahrňujeme tu: úroveň HDP, inflácie, nezamestnanosť, vývoj zahranično-obchodných vzťahov a saldo ZO, vývoj miezd a spotreby, stabilita meny, úroveň devízových rezerv, …,

– výšku stanovuje MF na základe doterajších trendov vývoja HDP a výsledkov prieskumu a štátnych prepočtov,

– 90% tvoria daňové príjmy.

Výdavky

Možno ich rozdeľovať na:

– obranu a bezpečnosť – ministerstvo vnútra, obrany, spravodlivosti, SIS,

– sociálne – ministerstvo zdravotníctva, školstva, práce a soc. vecí, príspevky do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne a Fondu zam. SR,

– hosp. rozvoj – hospodárske ministerstvá,

– splácanie štátneho dlhu – splácanie istiny a úrokov z poskytnutých úverov štátu,

– ostatné – Kancelária prezidenta, NR SR, Úrad vlády SR, Protimonopolný úrad, SAV, …,

– rozpočet miest a obcí – sú financované: príspevkom zo ŠR a podielmi na republikových daniach a z daní z nehnuteľností.

Štátny záverečný účet

  • vláda po skončení rozpočtového roku predkladá NR výsledky rozp. hospodárenia formou št. záv. účtu, kt. schvaľuje parlament
  • ukáže sa tam konečný výsledok: vyrovnaný ŠR, aktívne saldo (prebytok), pasívne saldo (schodok, deficit)

Nástroje fiškálnej politiky:
Štátne orgány pôsobia na vývoj ekonomiky prostredníctvom zmien v štruktúre a výške rozpočtových príjmov a výdavkov. Príjmy a výdavky sa uskutočňujú na základe pravidiel, ktoré prijal príslušný štátny orgán. Pokiaľ pravidlá nie sú stanovené, príjem či výdaj si potom vyžaduje jednorazové rozhodnutie štátneho orgánu.

Nástroje fiškálnej politiky predstavujú:
– zabudované stabilizátory,
– zámerné (diskrétne) opatrenia.

Zabudované stabilizátory (built – in stabilizers) sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré po zavedení pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú ďalšie rozhodnutia štátnych orgánov. Majú pôsobiť ako proticyklické regulátory. Túto funkciu má plniť:

– progresívna dôchodková daň,
– poistenie v nezamestnanosti,
– subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov,
– štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov

Pri progresívnej dôchodkovej dani progresívna daňová sadzba sa postupne zvyšuje s rastom daňového základu. Pôsobí takto: v období cyklickej expanzie rastu dôchodkov, zvyšuje sa daň a v dôsledku toho rastú príjmy štátneho rozpočtu. Použiteľný dôchodok však rastie pomalšie, a tým sa brzdí rast spotrebiteľského dopytu.
Tým istým spôsobom pôsobí poistenie v nezamestnanosti: v čase cyklickej expanzie rastie zamestnanosť a zvyšujú sa platby na poistenie v nezamestnanosti.
Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov klesá, lebo v čase expanzie ceny aj dopyt stúpajú.

Zámerné (diskrétne) opatrenia sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré vyžadujú jednorázové rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Patria k nim opatrenia:

– zmena daňových sadzieb,
– zmeny v štruktúre štátnych výdavkov,
– zmeny vo veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov.

Typy fiškálnej politiky
a/ fiškálnu politiku expanzívnu
b/ fiškálnu politiku reštriktívnu

Expanzívna krátkodobá fiškálna politika má za následok:

– rast reálneho produktu a zamestnanosti, pokiaľ sú v ekonomike nevyužité výrobné zdroje a je vysoká nezamestnanosť,
– rast cenovej hladiny, pokiaľ sa blíži skutočný produkt k potenciálnemu.

Dlhodobá expanzívna politika spôsobuje:

– nemení úroveň reálneho produktu a zamestnanosti (pri úplnom efekte vytesnenia),
– zvýšenie úrovne cien,
– vyššie úrokové sadzby, investičné výdavky sa trvale znižujú v dôsledku zvýšených rozpočtových výdavkov.

Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika:

– znižuje reálny produkt a zamestnanosť, ak sú v ekonomike nevyužité výrobné zdroje a vysoká nezamestnanosť,
– znižuje cenovú hladinu, pokiaľ sa skutočný produkt blíži potenciálnemu.

Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika zvyšuje súkromné investície. Okrem toho spôsobuje:

– pokles cenovej hladiny
– pokles nominálnej a reálnej úrokovej sadzby

– nemennosť úrovne reálneho produktu a zamestnanosti, pokiaľ súkromné investície v plnej miere nahradí zníženie štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb.

Zámerná (diskrétna) finančná politika

Jej hlavným cieľom je regulovať príjmy obyvateľstva prostredníctvom daňovej politiky. Zdanenie miezd a platov reguluje kúpyschopný dopyt po spotrebných predmetoch, zdanenie ziskov reguluje zdroje investícií.

V období hospodárskeho poklesu sa dane znižujú, aby podnikateľom ostala väčšia časť zisku na investície, ktoré zabezpečia potrebné tempo ekonomického rastu. Nástrojmi diskrétnej hospodárskej politiky sú konkrétne jednorazové opatrenia vlády:

– zmeny daňových sadzieb,
– zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu,
– zmeny v objeme jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov a podobne.

Zásadné zmeny daňovej politiky si vyžadujú dlhší čas na prípravu a uvedenie do života, čiže očakávaný účinok prichádza oneskorene. Prijaté daňové opatrenia zväčša zastihnú ekonomiku v úplne inej situácii, než bola tá, na ktorú boli zamerané. Veľká časť rozpočtových výdavkov je naplánovaná dlhodobo, a tak na stabilizáciu hospodárstva možno využívať len ich malú časť.