Fiškálna politika je činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (od vládnej až po miestnu úroveň) zameraná na stabilizáciu ekonomiky.
Štátny rozpočet je centralizovaný fond, ktorý v podobe súvahy porovnáva príjmy a výdavky. Je kategóriou distribučnou, zabezpečuje rozdeľovacie a znovurozdeľovacie procesy, ako aj nástrojom regulovania reprodukčného procesu. Štát využíva rozpočtové prostriedky na ovplyvňovanie investícií, urýchľovanie ekonomického rastu, stimulovanie rozvoja vybratých odvetví. Podstata a význam štátneho rozpočtu sa prejavujú v jeho funkciách: je nástrojom rozdeľovania národného dôchodku, nástrojom štátnych zásahov do reprodukčného procesu a prostriedkom na uskutočňovanie vonkajšej hospodárskej a politickej expanzie. V sledovanom období (spravidla rok) štátny rozpočet môže vykazovať:
– rozpočtový prebytok
– rozpočtový deficit
– vyrovnaný rozpočet
Príjmy – tvoria ich priame a nepriame dane, clá a poplatky. Daň a clo je povinná platba, kt. PO a FO odvádzajú do rozpočtov v určenej výške a lehote
– vždy závisia od konkrétnej situácie v ekonomike. Vo vzťahu k ŠR situácia v ekonomike sa charakterizuje sústavou vzťahov tvoriacich základné makroekonomické východiská. Zahrňujeme tu: úroveň HDP, inflácie, nezamestnanosť, vývoj zahranično-obchodných vzťahov a saldo ZO, vývoj miezd a spotreby, stabilita meny, úroveň devízových rezerv, …,
– výšku stanovuje MF na základe doterajších trendov vývoja HDP a výsledkov prieskumu a štátnych prepočtov,
– 90% tvoria daňové príjmy.
Výdavky
Možno ich rozdeľovať na:
– obranu a bezpečnosť – ministerstvo vnútra, obrany, spravodlivosti, SIS,
– sociálne – ministerstvo zdravotníctva, školstva, práce a soc. vecí, príspevky do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne a Fondu zam. SR,
– hosp. rozvoj – hospodárske ministerstvá,
– splácanie štátneho dlhu – splácanie istiny a úrokov z poskytnutých úverov štátu,
– ostatné – Kancelária prezidenta, NR SR, Úrad vlády SR, Protimonopolný úrad, SAV, …,
– rozpočet miest a obcí – sú financované: príspevkom zo ŠR a podielmi na republikových daniach a z daní z nehnuteľností.
Štátny záverečný účet
- vláda po skončení rozpočtového roku predkladá NR výsledky rozp. hospodárenia formou št. záv. účtu, kt. schvaľuje parlament
- ukáže sa tam konečný výsledok: vyrovnaný ŠR, aktívne saldo (prebytok), pasívne saldo (schodok, deficit)
Nástroje fiškálnej politiky:
Štátne orgány pôsobia na vývoj ekonomiky prostredníctvom zmien v štruktúre a výške rozpočtových príjmov a výdavkov. Príjmy a výdavky sa uskutočňujú na základe pravidiel, ktoré prijal príslušný štátny orgán. Pokiaľ pravidlá nie sú stanovené, príjem či výdaj si potom vyžaduje jednorazové rozhodnutie štátneho orgánu.
Nástroje fiškálnej politiky predstavujú:
– zabudované stabilizátory,
– zámerné (diskrétne) opatrenia.
Zabudované stabilizátory (built – in stabilizers) sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré po zavedení pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú ďalšie rozhodnutia štátnych orgánov. Majú pôsobiť ako proticyklické regulátory. Túto funkciu má plniť:
– progresívna dôchodková daň,
– poistenie v nezamestnanosti,
– subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov,
– štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov
Pri progresívnej dôchodkovej dani progresívna daňová sadzba sa postupne zvyšuje s rastom daňového základu. Pôsobí takto: v období cyklickej expanzie rastu dôchodkov, zvyšuje sa daň a v dôsledku toho rastú príjmy štátneho rozpočtu. Použiteľný dôchodok však rastie pomalšie, a tým sa brzdí rast spotrebiteľského dopytu.
Tým istým spôsobom pôsobí poistenie v nezamestnanosti: v čase cyklickej expanzie rastie zamestnanosť a zvyšujú sa platby na poistenie v nezamestnanosti.
Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov klesá, lebo v čase expanzie ceny aj dopyt stúpajú.
Zámerné (diskrétne) opatrenia sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré vyžadujú jednorázové rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Patria k nim opatrenia:
– zmena daňových sadzieb,
– zmeny v štruktúre štátnych výdavkov,
– zmeny vo veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov.
Typy fiškálnej politiky
a/ fiškálnu politiku expanzívnu
b/ fiškálnu politiku reštriktívnu
Expanzívna krátkodobá fiškálna politika má za následok:
– rast reálneho produktu a zamestnanosti, pokiaľ sú v ekonomike nevyužité výrobné zdroje a je vysoká nezamestnanosť,
– rast cenovej hladiny, pokiaľ sa blíži skutočný produkt k potenciálnemu.
Dlhodobá expanzívna politika spôsobuje:
– nemení úroveň reálneho produktu a zamestnanosti (pri úplnom efekte vytesnenia),
– zvýšenie úrovne cien,
– vyššie úrokové sadzby, investičné výdavky sa trvale znižujú v dôsledku zvýšených rozpočtových výdavkov.
Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika:
– znižuje reálny produkt a zamestnanosť, ak sú v ekonomike nevyužité výrobné zdroje a vysoká nezamestnanosť,
– znižuje cenovú hladinu, pokiaľ sa skutočný produkt blíži potenciálnemu.
Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika zvyšuje súkromné investície. Okrem toho spôsobuje:
– pokles cenovej hladiny
– pokles nominálnej a reálnej úrokovej sadzby
– nemennosť úrovne reálneho produktu a zamestnanosti, pokiaľ súkromné investície v plnej miere nahradí zníženie štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb.
Zámerná (diskrétna) finančná politika
Jej hlavným cieľom je regulovať príjmy obyvateľstva prostredníctvom daňovej politiky. Zdanenie miezd a platov reguluje kúpyschopný dopyt po spotrebných predmetoch, zdanenie ziskov reguluje zdroje investícií.
V období hospodárskeho poklesu sa dane znižujú, aby podnikateľom ostala väčšia časť zisku na investície, ktoré zabezpečia potrebné tempo ekonomického rastu. Nástrojmi diskrétnej hospodárskej politiky sú konkrétne jednorazové opatrenia vlády:
– zmeny daňových sadzieb,
– zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu,
– zmeny v objeme jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov a podobne.
Zásadné zmeny daňovej politiky si vyžadujú dlhší čas na prípravu a uvedenie do života, čiže očakávaný účinok prichádza oneskorene. Prijaté daňové opatrenia zväčša zastihnú ekonomiku v úplne inej situácii, než bola tá, na ktorú boli zamerané. Veľká časť rozpočtových výdavkov je naplánovaná dlhodobo, a tak na stabilizáciu hospodárstva možno využívať len ich malú časť.
