Investičná činnosť P a ekonomická efektívnosť investícií.
Investície = finančná teória chápe investície ako vynakladanie zdrojov (finančných) za účelom získania pôžitkov, ktoré sú očakávané v dlhšom budúcom časovom období.
– členenie do troch skupín:
finančné investície- nákup CP, obligácií, zapožieaných peoazí a pod.
hmotné al. kapitálové investície do HIMu
nehmotné investície – nákup know how, investície do výskumu, vedeckého pokroku a pod.
Zdrojmi investícií P pre účely investovania sú: odpisy, nerozdelený zisk, výnosy z predaja HIMu a zásob ako aj nové vydané akcie, t.z. že ide o vlastné zdroje financovania – ide o samofinancovanie investícií.
cudzie zdroje – úvery, leasingy, formy splátkového predaja a pod.
Rozhodoavcím kritériom pre hodnotenie investícií je:
VÝNOSNOSŤ – vyjadruje vzťah medzi výnosmi, ktoré investícia za dobu svojej životnosti prinesie, s N, ktoré sú spojené s nadobudnitím a prevádzkovaním investície, ale aj s rizikovosťou, že očakávané výnosy nebudú dosiahnuté a že sa nezabezpečí doba premeny investície späť do peňažnej formy. Ideálna investícia je taká, ktorá má vysokú výnosnosť, nie je riziková, ale ľahko sa navráti.
Najväčšiu výnosnosť získamE z najrizikovejšej.
Základné ciele a investičné stratégie.
Cieľov súvisiacich s investíciami je viac:
napr. : – rast trhovej hodnoty podniku
– dosiahnutie zisku a odvádzanie dane
– disponibilné osobné prostriedky
1. CIEľ MAXIMALIZOVANEJ TRHOVEJ HODNOTY PODNIKU
– najvýhodnejší typ stratégie, pretože je spojená s maximálnymi roenými príjmami z investícií
2.STRATÉGIA RASTU HODNOTY
– zameriavame sa na výber takej alternatívy, ktorá eo najviac zvýši hodnotu inv. vkladu a nezaujíma nás pritom bežný ročný príjem z investície
– vychádza z toho, že v budúcnosti stúpne hodnota akcií natoľko, že jej predajom získame vyšší jednorázový príjem ako keby sme kumulovali ročné príjmy
3. MAXIMALIZÁCIA ROČNÝCH PRÍJMOV A INVESTÍCIE
– je vhodný pri nízkej inflácii, pri ktorej sa bežné ročné príjmy neznehodnocujú a invest. vklad si udržuje svoju pôvodnú hodnotu
Vo vzťahu k riziku rozoznávame 2 stratégie:
1) agresívna investiená stratégia – spočíva v tom, že P preferuje nepreskúmaný trh alebo východný trh.
2) konzervatívna inv. stratégia – pri ktorej podnik postupuje opatrne a tým prijíma projekty s menšou výnosnosťou, napr. investície do výroby s vysokým podielom na trhu.
„Agrárna ekonomika str. 187-201“ „Ekonomika podnikov skriptá str.
Výber správnej investičnej stratégie závisí od mnohých faktorov, vrátane aktuálneho ekonomického prostredia, finančných možností podniku, a jeho dlhodobých cieľov. Dôkladné posúdenie rizík a očakávaných výnosov je kľúčové pre úspešné investovanie v poľnohospodárstve.
Investície v tomto sektore majú často dlhodobý charakter, čo kladie zvýšené nároky na plánovanie a sledovanie ich efektívnosti. Preto je nevyhnutné využívať ekonomické metódy hodnotenia investícií – ako napríklad analýzu čistého súčasného výnosu (NPV), vnútornú mieru návratnosti (IRR) či dobu návratnosti – aby bolo možné objektívne rozhodnúť o ich realizácii.
Dobrý manažér investícií dokáže zohľadniť nielen kvantifikovateľné aspekty, ale aj kvalitatívne faktory, ktoré môžu mať výrazný vplyv na úspech investície, ako sú napríklad environmentálne vplyvy, sociálna akceptácia či trhové trendy.
Výsledkom správneho prístupu k investíciám je zabezpečenie udržateľného rastu a konkurencieschopnosti podniku v poľnohospodárstve, čo prispieva k stabilnému rozvoju celého sektora.
