Menej práce a nižšie tržby za minulý rok už pocítilo celé slovenské stavebníctvo. Situáciu ešte viac komplikuje slabá vymáhateľnosť práva a nestabilné ekonomické prostredie. Po ôsmich rokoch trvalého rastu stavebná produkcia zaznamenala výrazný pokles. Po vstupe Slovenska do Európskej únie medziročné tempo rastu dokonca niekoľkokrát presiahlo dvojciferné percentá. Vlaňajší prepad však zrazili stavebnú výrobu naspäť na úroveň roku 2007.
Celková stavebná výroba za rok 2009 dosiahla podľa predbežných údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR približne 5,8 miliardy eur, čo predstavuje medziročný reálny pokles o 11,3 %. Tento negatívny trend sa prejavil aj v podnikových tržbách, ktoré medziročne poklesli až o 14 %. Takýto vývoj vyvoláva na trhu obavy, ktoré sa v tomto roku ešte prehlbujú, keďže nie je vidieť signály výrazného zlepšenia. Januárové výsledky a pretrvávajúci deficit nových zákaziek podľa Konjunkturálneho prieskumu ŠÚ SR, ako aj vyjadrenia predstaviteľov sektora, naznačujú, že situácia by mohla byť v roku 2010 ešte náročnejšia.
Vývoj u najväčších stavebných firiem
Lídri slovenského stavebného trhu za rok 2009 dosiahli súhrnnú produkciu vo výške 1,04 miliardy eur, pričom medziročný pokles u nich bol pomerne mierny, len necelé 2 %. V rámci týchto spoločností sú dve (ZIPP zo skupiny rakúskeho koncernu Strabag a IN Vest zo Šale) zamerané na pozemné stavby, zatiaľ čo zvyšných šesť sa špecializuje najmä na budovanie infraštruktúry. Medzi nimi je dominantný hráč bratislavský Doprastav.
Generálny riaditeľ Doprastavu, Dušan Šamudovský, pre týždenník TREND uviedol, že viaceré zmluvné zákazky, najmä v segmente pozemných stavieb, museli spoločnosti korigovať alebo úplne zrušiť. Objem prác preto dopĺňali z oblasti inžinierskych stavieb. Vlani tak stavebná výroba Doprastavu dosiahla takmer 380 miliónov eur, čo predstavuje pokles o 10 % v porovnaní s predošlým rokom. Hrubý zisk však presiahol 15 miliónov eur a zotrval na úrovni z predvlaňajška. Z hľadiska zamestnanosti bol rok 2009 charakteristický stabilizáciou, čo sa prejavilo aj znížením fluktuácie zamestnancov.
Všetkých osem sledovaných firiem, medzi ktoré patrí okrem Doprastavu aj žilinský Váhostav – SK, košické Inžinierske stavby a Eurovia SK, prievidzská Skanska BS a ďalšia bratislavská dcérska spoločnosť rakúskeho Strabagu orientovaná na cestné stavby, sa správalo opatrne. Pri miernom raste zamestnanosti udržali priemernú mzdu približne na rovnakej úrovni ako v minulom roku.
Výraznejší pokles u menších firiem
Najhlbší pokles, takmer o pätinu, zaznamenali firmy zamestnávajúce do 20 ľudí, ktoré vlani prestavali viac ako 820 miliónov eur. Medzi nimi figurovali viaceré organizačné zložky českých firiem, väčšinou patriace k významným európskym koncernom, ako sú brnianska OHL ŽS, ostravský Tchas či pražský Metrostav. Najvýraznejšie sa prepúšťalo práve v týchto malých podnikoch.
Podniky s počtom zamestnancov medzi 20 až 50, ktoré sú zväčša subdodávateľmi, tiež zažili významný pokles produkcie na úrovni 575 miliónov eur, avšak tempo znižovania bolo o niečo miernejšie v porovnaní so stredne veľkými firmami (50 až 500 zamestnancov). Tie utrpeli medziročnú stratu vyše 14 %, keď ich produkcia klesla na 1,35 miliardy eur.
Medzi väčšími firmami zasiahnutými poklesom dopytu dominujú podniky z oblasti pozemného staviteľstva. Metrostav SK napríklad zaznamenal produkciu nižšiu takmer o pätinu, na úrovni 67 miliónov eur. Generálny riaditeľ Vladimír Kríž uviedol, že firma priebežne prispôsobovala stav zamestnancov vývoju zákaziek, no k hromadnému prepúšťaniu nedošlo. V druhej polovici roka 2009 realizovali výrazné organizačné zmeny, od ktorých si sľubujú zvýšenie efektivity v tomto roku.
Žilinský Skybau vykázal produkciu vo výške 42 miliónov eur, čo predstavuje medziročný pokles až o 40 %. Generálny riaditeľ Miroslav Trnovský uvádza, že za tento stav môžu hlavne výrazné zníženia prác v segmente hlavnej stavebnej výroby. Počas druhej polovice roka 2008 totiž viaceré väčšie projekty zastavili a nové sa nezačínali. Podiel železobetónových a murárskych prác preto vlani klesol na dve tretiny zo 90 %, ktoré tvorili v predchádzajúcich dvoch rokoch. Nedostatok betonárskych prác vyústil do zníženia počtu zamestnancov – zo 460 pracovníkov odišlo viac ako sto, prevažne na základe dohody, pričom len malá časť opustila firmu z dôvodu pracovnej disciplíny.
Cesty Nitra, patriace pod francúzsku skupinu Colas a špecializované na infraštruktúrne projekty, dosiahli obrat takmer 63 miliónov eur, čo finančná riaditeľka Viera Majerová označila za len mierny pokles.
Podľa odhadov štatistického úradu zo začiatku roka 2010 je na trhu približne 110-tisíc živnostníkov, pričom ich produkcia z celkových 1,9 miliardy eur utrpela medziročný pokles o 11 %.
Situácia v segmente bytovej výstavby
Vlani výrazne ustali súkromné investície do výstavby bytov, čo sa prejavilo mesačným reálnym poklesom produkcie v tomto segmente o pätinu. Hoci nové stavebné povolenia na viac ako 20 300 bytov boli stále vydávané a skolaudovaných bolo bezmála 19-tisíc, očakáva sa, že tento rok sa situácia dramaticky zmení. Výpadok dokončených bytov totiž už nebude možné vykompenzovať novými objednávkami v rovnakom rozsahu.
Koniec roka 2009 zaznamenal evidenciu približne 68-tisíc rozostavaných bytov, z ktorých niektoré sú pozastavené, iné sa ešte nezačali stavať. Trh s novými bytmi sa pri súčasných cenách vyznačuje pomalou absorpciou.
Menej zákaziek bolo zaznamenaných aj na nebytové budovy, kam patria kancelárske, priemyselné a logistické objekty. Ten pokles v minulom roku viedol k zníženiu výkonov v tejto oblasti priemerne o 10 % mesačne.
Podľa odhadov by malo pozemné staviteľstvo v roku 2010 klesať pomalším tempom, keďže plány predpokladajú štart niekoľkých väčších projektov. Metrostav SK očakáva tržby na úrovni 60 miliónov eur a rokuje o nových zákazkách, ktoré doplnia zmluvné objekty presúvajúce sa z predchádzajúceho roka. Skybau plánuje udržať produkciu na úrovni minulého roka, hoci prvý polrok bude pravdepodobne slabší. Optimistické očakávania im prináša rast zákaziek na výstavbu skeletov nových budov, vrátane troch objektov biznis centra na Karadžičovej ulici, projektu Centrál na rozhraní bratislavských okresov či pripravovaného Auparku v Košiciach a multifunkčného centra Štadión v Žiline. M. Trnovský očakáva, že firma sa vráti k svojej pôvodnej špecializácii, keďže v segmente „stavieb na kľúč“ predpokladá obdobné medzery ako vlani v oblasti železobetónových prác.
Zložité obdobie infraštruktúrnych projektov
Straty v ostatných segmetoch stavebníctva infraštruktúra len čiastočne zmiernila, a to navyše v rozpore s predpoveďami. Po sérii dvojciferných rastov od mája do augusta 2009 nastali v jesennej sezóne mesačné prepady až do výšky 10 %, keď sa mnohé projekty len dokončovali.
Spoločnosť Doprastav vstupuje do roku 2010 so zmluvnými zákazkami v približnej výške 200 miliónov eur, rovnako ako v roku 2009, no Dušan Šamudovský sa obáva, že medziročný vývoj bude náročnejší.
Obstarávatelia totiž plánujú obmedzený počet nových projektov a ich spúšťanie je komplikované. Medzi hlavné nádeje spoločnosti patrí realizácia tzv. prvého balíka PPP projektov na diaľnici D1. Očakáva sa, že financovanie projektu bude uzavreté a práce reálne začnú v priebehu tohto roka, pričom projekt bude dôležitý aj pre ďalšie roky.
Aktuálne sa zameriavajú najmä na práce na úseku D1 zo Sverepca po Vrtižer, úseku R1 zo Žarnovice do Šášovského Podhradia financovaného z fondov EÚ, modernizáciu železničných koridorov, ako aj na realizáciu diaľnic v Poľsku.
Výraznú úlohu zohrávajú pri eurofondových projektoch aj Cesty Nitra, ktoré tento rok očakávajú obrat presahujúci 54 miliónov eur. Finančný výhľad priebežne upravujú, zväčša smerom nahor, uviedla finančná riaditeľka Viera Majerová.
Ďalší rozvoj infraštruktúry by mali podporiť aj druhý balík PPP projektov na R1, dopravná infraštruktúra z Operačného programu Doprava so zdrojmi vo výške 3,2 miliardy eur zahŕňajúca rekonštrukciu železníc z Nového Mesta nad Váhom do Púchova, ekologické projekty z Operačného programu Životné prostredie s rozpočtom 1,8 miliardy eur, TEN-T prepojenie železničných staníc v Bratislave, dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach a pripravovaný tretí balík PPP s tunelmi. Významné objemy v inžinierskych stavbách však očakávajú najmä od budúceho roka.
Možnosti rastu v oblasti obnovy a energetickej efektívnosti
Zaujímavou príležitosťou pre stavebný sektor sa stávajú projekty obnovy budov a zvýšenia ich energetickej efektívnosti. V súlade s európskymi cieľmi znižovania emisií CO2 a šetrenia energií bude táto oblasť čoraz dôležitejšia. Očakáva sa nárast dopytu po renováciách existujúcich nehnuteľností, ktoré prispejú k zlepšeniu kvality bývania aj zníženiu prevádzkových nákladov.
Firmy, ktoré dokážu pružne reagovať na tieto zmeny, investovať do inovácií a zamerať sa na zelené technológie, môžu získať konkurenčnú výhodu. Zároveň je potrebné, aby štát a samosprávy vytvárali priaznivé podmienky a podporovali investície do udržateľnej výstavby a rekonštrukcií.
Hoci súčasná situácia v stavebníctve zostáva náročná, označené trendy a pripravované projekty naznačujú postupné oživenie trhu. Kľúčové bude udržať kvalitu a efektivitu prác aj v podmienkach obmedzených zdrojov a spomaľujúcej ekonomiky, aby sa sektor mohol stabilizovať a neskôr opäť rozvíjať.
