Metodologické východiská ekonómie predstavujú základné zákony, ktoré vyjadrujú limity rastu bohatstva spoločnosti:
EKONOMICKÁ VZÁCNOSŤ VÝROBNÝCH ZDROJOV
EKONOMICKÁ VZÁCNOSŤ VÝROBNÝCH ZDROJOV – výrobné vstupy sú vzácne statky a spoločnosť sa musí rozhodnúť, či ich použije na výrobu spotrebných (uspokojujú ľudské potreby) alebo kapitálových statkov (slúžia na ďalšiu výrobu).
krivka hraníc produkčných možností PPF (transformačná krivka) – definuje:
* ekonómiu ako vedu o voľbe
* vzácnosť zdrojov
* triádu ekonomických problémov
Keď sa v ekonomike v plnom rozsahu využívajú výrobné zdroje, pri zvyšovaní výroby jedného výrobku musí nastať znižovanie výroby druhého výrobku. Posun krivky hraníc produkčných možností doprava – vzrast zdrojov, efektívnejší spôsob využitia, technický pokrok.
C, D – plné využitie, U – neefektívne využitie, N – nemožné využitie zdrojov (museli by byť neobmedzené)
efektívnosť ekonomiky – účelné využívanie výrobných zdrojov
alokačná efektívnosť (Paretovo optimum) – plné využitie zdrojov
X-neefektívnosť – plné nevyužitie zdrojov podľa Leibensteina (nedostatok motivácie, znalostí, informácií)
alternatívne náklady (náklady obetovanej príležitosti) – predstavujú hodnotu statku, ktorého sme sa vzdali v prospech iného
ZÁKON KLESAJÚCICH VÝNOSOV
Zákon klesajúcich výnosov vysvetľuje, že pri postupnom zvyšovaní množstva jedného výrobného faktora, pri konštantnom množstve ostatných faktorov, rast produkcie po určitom bode začína klesať. Tento jav má významný dopad na rozhodovanie v podnikateľskej praxi a ovplyvňuje efektívnosť alokácie zdrojov.
Dodržiavanie týchto metodologických princípov umožňuje ekonomickým subjektom lepšie porozumieť mechanizmom trhu, riadiť alokáciu vzácnych zdrojov a dosahovať optimálne výsledky na makroekonomickej úrovni. Uplatnenie zákonov a efektívnych modelov pritom prispieva k zabezpečeniu udržateľného rastu a blahobytu spoločnosti.
