Metódy merania rizika – objektívnou a subjektívnou pravdepodobnosťou.
Objektívna pravdepodobnosť – je založená na hromadných javoch určitého časového radu. Údaje sú získavané z minulosti. Táto metóda určenia pravdepodobnosti je založená aj na experimentoch. Nie je použiteľná v ekonomike.
Subjektívna pravdepodobnosť – môže byť vyjadrená verbálnym spôsobom pomocou určitých verbálnych charakteristík. Tento spôsob je v praxi najrozšírenejší. Prednosťou je, že slovné charakteristiky sú všeobecne zrozumiteľným prostriedkom na vyjadrenie odlišnej miery neistoty javov. Nedostatkom je, že rôzne subjekty chápu slovne charakteristiky odlišne. Tento spôsob hodnotenia pravdepodobnosti nie je prijateľný.
Druhou možnosťou je vyjadrovanie subjektívnej pravdepodobnosti číselne. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dva spôsoby kvantitatívneho vyjadrenia subjektívnej pravdepodobnosti:
– absolútne vyjadrenie subjektívnej pravdepodobnosti – v podobe 0 – 1 resp. 0 – 100 %
– relatívne vyjadrenie subjektívnej pravdepodobnosti – v tvare pomeru udávajúceho počet realizácií daného javu z celkového počtu možných prípadov (jeden zo sto), alebo v tvare tzv. pomeru stávok (3:1)
Metódy stanovenia subjektívnej pravdepodobnosti –
1. priame: metóda kvantilov, metóda relatívnych veľkostí, metóda grafická
2.
- nepriame: metóda konzistentnosti, metóda založená na modelovaní subjektívnych názorov, metóda integrovanej expertnosti.
Pri výbere vhodnej metódy merania podnikateľského rizika je potrebné zvážiť charakter daného prostredia a dostupnosť relevantných informácií. Kombinácia objektívnych a subjektívnych prístupov často poskytuje najpresnejšie a najkomplexnejšie výsledky.
Na záver je dôležité upozorniť, že meranie rizika je len prvým krokom v riadení rizika. Efektívne rozhodovanie vyžaduje správnu interpretáciu týchto meraní a implementáciu adekvátnych opatrení na minimalizáciu negatívnych dopadov rizikových udalostí.
