Nebezpečné (nesprávne) prvky a štýly výchovy detí

Nebezpečné (nesprávne) prvky a štýly výchovy detí

Význam výchovy detí v rodinnom prostredí

Výchova detí v rodine predstavuje fundamentálnu zložku, ktorá ovplyvňuje vývin osobnosti jedinca počas celého života. Postoj rodičov k deťom, ich správanie a spôsob výchovy vytvára základ pre emocionálny, sociálny i intelektuálny rozvoj dieťaťa. Deti sú zároveň pre rodičov zdrojom veľkej emocionálnej a psychologickej hodnoty, čo prináša aj zvýšený tlak a zodpovednosť na správne výchovné prístupy.

Mnohí rodičia zdôrazňujú, že síce získali rôzne vedomosti v škole, no praktické poznatky a rady o rodičovstve často chýbajú. Často sa stáva, že mladí rodičia vstupujú do rodičovskej úlohy bez dostatočných skúseností a učia sa na vlastných chybách. Neskôr si následne uvedomujú dôsledky nesprávnych postupov či postojov, ktoré mohli negatívne ovplyvniť ich deti.

Reflexia vlastnej výchovy

  1. Premyslite si, ako vás vychovávali vaši rodičia – čo považujete za pozitívne a aké aspekty hodnotíte negatívne?
  2. Považujete výchovu vašich rodičov za príliš prísnu alebo skôr láskavú?
  3. S ktorým z rodičov máte lepší vzťah a aké faktory ho ovplyvňujú? Viete to objektívne vysvetliť?

Ciele výchovy z odborného pohľadu

Cieľom výchovy je komplexný rozvoj dieťaťa, ktorý zahŕňa:

  • rozumový a intelektuálny rozvoj,
  • osvojenie praktických zručností a životných skúseností,
  • vytvorenie spoločensky hodnotných návykov a morálnych vlastností,
  • pozitívne formovanie charakteru a osobnosti.

Máloktorí rodičia však pristupujú k výchove s jasným vedomím týchto cieľov; spravidla sa nimi riadia intuitívne, čo môže viesť k nejednoznačným postupom a problémom.

Zdroj fotografie: Babetko.sk – Rodinka.sk (citované 10.10.2016)

Najčastejšie rizikové prvky a štýly výchovy

Z pohľadu psychológie sa za nebezpečné prvky vo výchove považujú nasledujúce postupy a štýly:

  • Protichodné požiadavky rodičov – Nesúlad v nárokoch a pravidlách medzi rodičmi alebo inými opatrovateľmi vedie u dieťaťa k zmätku a neistote. Tento rozpor môže vyvolať konflikt o získanie pozornosti a lásky, čím môže trpieť emocionálna stabilita dieťaťa.
  • Neustále kritizovanie bez podpory – Dôraz na chyby bez konštruktívnej spätnej väzby znižuje sebaúctu dieťaťa, vedie k pocitom menejcennosti a môže podporovať psychické problémy ako je napríklad zakoplexovanosť.
  • Citová vzdialenosť alebo nadmerné rozmaznávanie – Extrémy v citovom prejave škodia psychike dieťaťa. Chladný postoj brzdí vytváranie bezpečného emočného prúdu a vede k deficitom lásky, ktoré sa často prejavujú až v dospelosti. Naopak, prehnané rozmaznávanie znižuje schopnosť dieťaťa vyrovnať sa s realitou a limítami života.
  • Extrémne nároky alebo úplná sloboda – Neprimerane vysoké očakávania môžu viesť k frustrácii a zlyhaniu, zatiaľ čo prílišná voľnosť často vedie k nedostatku disciplíny. Rodičia by mali rozpoznať jedinečný potenciál dieťaťa a podporovať jeho individuálne talenty a záujmy.
  • Nadmierne striktná starostlivosť a úzkostlivosť – Prílišná ochrana a starostlivosť môžu vyvolať u dieťaťa sebectvo alebo naopak zvýšenú úzkosť, strach a osamelosť spôsobenú nezdravo silnou citovou väzbou.
  • Pripomínanie rodičovských zásluh a výčitky – Časté zveličovanie vlastných obetí môže vyvolať u dieťaťa pocit viny a zodpovednosti za rodičov a negatívne ovplyvniť jeho psychický vývin.
  • Zanedbávanie rodičovských povinností – Nedostatok času, preťaženie pracovnými povinnosťami či časté zverovanie detí do opatery starých rodičov vedie k nedostatočnej emočnej podpore a citeľnému deficitu rodičovského vedenia.
  • Nedostatok priestoru pre samostatnosť dieťaťa – Prehnaná ochrana či kontrola brzdí rozvoj autonómie a nezávislosti, čo negatívne ovplyvňuje sebadôveru dieťaťa.
  • Preferovanie jedného dieťaťa pred ostatnými – Porovnávanie súrodencov a zvýhodňovanie jedného z nich môže viesť k rivalite a výrazne narušiť súrodenecké vzťahy.
  • Podplácanie ako spôsob výchovy – Kompenzovanie nedostatku času alebo pozornosti materiálnymi darmi môže vytvárať nesprávne hodnoty a posilňovať rozmaznanosť.
  • Nepriateľský alebo agresívny prístup k dieťaťu – Tvrdosť, hrubosť, vulgarizmy a trestanie bez primeraného vysvetlenia vedú k narušeniu dôvery a môžu vyvolať psychickú traumu.
  • Neprimerané tresty a podmienky vyjadrujúce podmienenú lásku – Použitie trestov bez vysvetlenia alebo emocionálne vydieranie („keď to neurobíš, nebudem ťa mať rád“) oslabuje sebavedomie dieťaťa a bráni rozvoju bezpodmienečnej lásky a istoty.

Zdroj fotografie: www.topky.sk (citované 10.10.2016)

Problémy detí vyplývajúce z negatívnych výchovných štýlov

Negatívne javy vo výchove často vedú k problémovému správaniu detí, medzi ktoré môžeme zaradiť tieto fenomény:

  • Klamstvá – Vedomé vyjadrovanie nepravdivých tvrdení, ktoré nie sú v súlade s vnútorným presvedčením dieťaťa, často ako obranný mechanizmus voči neprijateľným požiadavkám rodičov.
  • Záškoláctvo – Vyhýbanie sa škole a nevhodné trávenie voľného času, ktoré môže byť následkom napätej rodinnej atmosféry či strachu zo zlyhania.
  • Úteky z domu – Pokusy uniknúť pred neúnosným stresom alebo konfliktmi v rodine, ktoré signalizujú vážne problémy v rodinných vzťahoch.
  • Agresívne správanie – Vystupňovanie útočnosti, hnevu a nenávisti v prospech riešenia konfliktov násilím, ktoré býva dôsledkom nedostatočnej výchovy pozitívnych sociálnych a emocionálnych vzorcov.
  • Šikanovanie – Opakované použitie fyzickej alebo psychickej sily jedným alebo viacerými deťmi s cieľom zastrašovania a ubližovania, ktoré vyplýva často z vlastného pocitu bezpečnosti a rodinného prostredia.
  • Zneužívanie drog – Užitie návykových látok, ktoré zasahuje do fyzického a psychického zdravia mladého človeka, často ako spôsob úniku z neľahkej situácie v rodine či medzi rovesníkmi.