Oceňovanie krátkodobého majetku v účtovníctve
Metódy oceňovania zásob
Krátkodobý majetok, najmä zásoby, tvoria významnú súčasť obežného majetku podniku. Presné a správne oceňovanie zásob je nevyhnutné pre správne stanovenie nákladov a výsledku hospodárenia. Medzi najpoužívanejšie metódy oceňovania zásob patria:
- Metóda priemerných cien – táto metóda vychádza zo zásady, že oceňovanie zásob sa vykonáva podľa priemernej ceny z nákupov v danom období, čo zabezpečuje zjednodušené a stabilizované výpočty.
- Metóda FIFO (first in, first out) – podľa tejto metódy sa predpokladá, že najskôr sa spotrebujú alebo predajú zásoby, ktoré boli nakúpené ako prvé. Táto metóda zodpovedá prirodzenému toku zásob a v období rastúcich cien vedie k vyššej hodnote zásob na sklade.
- Metóda LIFO (last in, first out) – podľa tejto metódy sa predpokladá, že ako prvé sa spotrebujú alebo predajú zásoby najnovšieho nákupu. V období rastúcich cien vedie táto metóda na nižšiu hodnotu zásob, čím môže ovplyvniť výšku vykázaného zisku.
Oceňovanie pohľadávok
Pohľadávky ako súčasť krátkodobého majetku sa oceňujú prevažne v nominálnej účtovnej hodnote, ktorá predstavuje sumu, ktorú má podnik od svojich dlžníkov nárok vyfakturovať alebo inkasovať. Pri oceňovaní pohľadávok je dôležité zohľadniť možnosť ich zníženia prostredníctvom tvorby opravnej položky – napríklad v prípade rizika neuhradenia pohľadávky alebo pochybného strhnutia dlhu.
