Je nevyhnutné pre lepšiu orientáciu v problematike zahraničného obchodu dôkladne objasniť základné pojmy z terminologického aparátu platobnej bilancie. Kľúčovým je presné vymedzenie pojmov platby, platobné prostriedky a ďalšie súvisiace termíny, ktoré majú veľký význam pre pochopenie fungovania medzinárodného finančného styku.
Definícia platby v zahraničnom obchode
Platba predstavuje presun platobného prostriedku, ktorý slúži najmä na vyrovnanie záväzku a pohľadávky v kontexte obchodných operácií. Ide o realizačnú fázu peňažného vzťahu, ktorá môže prebiehať buď v hotovostnej, alebo bezhotovostnej forme, za účelom medzinárodného prevodu finančných prostriedkov. Platba sa môže realizovať z devízovej cudziny do vnútorného peňažného obehu alebo naopak, a jej uskutočnenie vždy ovplyvňuje platobnú bilanciu príslušného štátu.
Pri inkase z cudziny dochádza k prílevu platobných prostriedkov, ktoré však zostávajú uložené v cudzej krajine, pričom prechádzajú do vlastníctva fyzických alebo právnických osôb, resp. inštitúcií patriacich do krajiny príjemcu. Naopak, úhrada do zahraničia znamená presun platobných prostriedkov z domácej krajiny do zahraničia, čím dochádza k prevodu vlastníckeho práva alebo dispozičnej právomoci z domácich subjektov na zahraničných partnerov. (Jankovská, 1994)
Inkaso v zahraničnom obchode
Inkaso vyvoláva ekonomické javy ako:
- rast alebo vznik zahraničných záväzkov – napríklad čerpanie úverov zo zahraničia alebo prijatie preddavkov na tovary zo zahraničia,
- zanik alebo pokles zahraničných pohľadávok – typické pri inkase splátok úverov poskytnutých zahraničným partnerom alebo vrátení predchádzajúcich pohľadávok.
Úhrada do zahraničia a jej ekonomické efekty
Úhrada do zahraničia spôsobuje nasledovné ekonomické pohyby:
- rast alebo vznik zahraničných pohľadávok, napríklad pri poskytovaní úverov do zahraničia,
- zanik alebo pokles zahraničných záväzkov – napríklad pri úhradách dovozných tovarov alebo splátkach prijatých úverov zo zahraničia.
Táto invencia zabezpečuje vyrovnávanie medzinárodných finančných vzťahov a je kľúčovým prvkom pre udržanie rovnováhy v platobnej bilancii. (http://www.derivat.sk)
Členenie medzinárodných platieb
Medzinárodné platby delíme na dve základné skupiny:
- obchodné platby,
- neobchodné platby.
Obchodné platby
Obchodné platby reflektujú vyrovnanie záväzkov a pohľadávok súvisiacich s operáciami zahraničného obchodu, teda vývozom a dovozom tovarov, služieb a prác priemyselnej výroby. Tovarové obchodné platby zahŕňajú inkasá za vyvezené tovary a práce, ako aj úhrady za dovoz.
Do netovarových obchodných platieb patria napríklad úhrady a inkasá za rôzne obchodné služby, vrátane vedľajších nákladov na tovar ako preprava, skladovanie, špedícia, poistné, ako aj platby za licencie, patenty, ochranné známky, výdavky na účasť na veľtrhoch či výstavách. Tieto platby môžu byť priamo alebo nepriamo prepojené na operácie zahraničného obchodu.
Neobchodné platby
Neobchodné platby nemajú priamu súvislosť s komerčnými operáciami zahraničného obchodu. Zahŕňajú platby vyplývajúce z kultúrnych, vedeckých, športových, diplomatických vzťahov, majetkovo-právnych transakcií, pohybu osôb za prácou alebo rekreáciou, a ďalších neobchodných dôvodov v rámci medzinárodných finančných vzťahov. Samostatnú kategóriu tvoria bankové operácie, ako sú konverzie mien, arbitráže či swapové obchody. (Jankovská, 1994)
Platobné prostriedky v medzinárodnom styku
Platobnými prostriedkami v medzinárodnom obchode sú zlato, devízy, valuty a od nich odvodené finančné deriváty. Valuty predstavujú hotovostné formy peňazí – bankovky, štátovky a mince – ktoré cirkulujú v cudzích štátoch mimo hraníc materskej krajiny.
Devízy sú krátkodobé a dlhodobé peňažné pohľadávky denominované v cudzej mene, splatné v zahraničí. Často majú formu zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov. Veľmi významnú úlohu zohrávajú v bezhotovostnom medzinárodnom peňažnom obehu. Použitie zlata v medzinárodných platbách sa riadi špecifickými zákonmi jednotlivých krajín, ktoré sa môžu líšiť v rozsahu a regulácii. (http://www.derivat.sk/)
Export a jeho význam pre ekonomiku
Export, teda vývoz, predstavuje mikroekonomický pojem pre celkový objem produktov a služieb predaných zahraničným subjektom vyjadrený v peniazoch. Patrí sem aj predaj licencií, autorských práv a iných nehmotných aktív. Čistý export vzniká ako rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu.
Pozitívny saldo exportu znamená dlhodobý prínos pre ekonomiku štátu, pretože vytvára prebytok v platobnej bilancii a prispieva k rastu hrubého domáceho produktu (HDP). Vyrovnaný vzťah medzi exportom a importom zasa zabezpečuje stabilitu ekonomiky. (https://managementmania.com/sk/export-v-ekonomike)
Import a jeho dopady na ekonomiku
Import, resp. dovoz, je celkový objem tovarov a služieb dovezených zo zahraničia na územie štátu. Import zahŕňa aj hodnoty nehmotného majetku ako licencie alebo autorské práva. Pri dlhodobom prevažovaní importu nad exportom vzniká deficit platobnej bilancie a dochádza k znižovaniu HDP, čo predstavuje negatívne ekonomické následky pre štát.
Celkový objem importu a exportu je dôležitým makroekonomickým ukazovateľom, ktorý významne ovplyvňuje platobnú bilanciu a makroekonomickú stabilitu. Preto je žiaduce, aby bol vzťah medzi exportom a importom vyvážený. (https://managementmania.com/sk/import)
Vymedzenie pojmu podnik podľa obchodného zákonníka
Podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z.z. podnik predstavuje súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práca a iné majetkové hodnoty patriace podnikateľovi, ktoré slúžia na podnikateľské účely.
Obchodný majetok zahŕňa súhrn majetkových hodnôt – veci, pohľadávky a iné práva, ktoré patria podnikateľovi a sú určené na podnikateľskú činnosť. Obchodné imanie je súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Čisté obchodné imanie vzniká odpočítaním záväzkov od obchodného majetku. Vlastné imanie predstavuje vlastné zdroje financovania obchodného majetku podľa osobitných predpisov. (http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513)
Obchod ako základ ekonomickej výmeny
Obchod je spoločenský fenomén, ktorý umožňuje výmenu tovarov a služieb. Pôvodne založený na báze bártrového systému, postupne adaptoval peňažný obeh ako univerzálny prostriedok výmeny. Takto sa rozvíjalo nielen obchodovanie jednotlivcov, ale aj medzinárodný obchod medzi štátmi, ktorý prináša tok tovarov, služieb a kapitálu.
Export a import hmotných i nehmotných statkov sú hlavnými pohybmi v rámci medzinárodného obchodu, ktoré ovplyvňujú ekonomický rozvoj krajín.
Obchodník a jeho rola na trhu
Obchodník by mal svoje rozhodnutia zakladať na aktuálnych trhových podmienkach. Jeho prirodzenou snahou je nakupovať najlacnejšie možné tovary a služby a predávať ich za najvyššiu možnú cenu. Podľa rovnakého princípu konajú aj štáty pri exporte a importe – vyvážajú produkty, ktoré vyprodukujú efektívnejšie a lacnejšie než iné krajiny, a dovážajú produkty, ktoré sú pre nich menej nákladné, ak sú vyrobené v zahraničí. (Salvatore, Mc Graw, 1983)
Platby a ich ekonomický význam
Platba ako presun platobných prostriedkov predstavuje ekonomickú podstatu vyrovnania finančných vzťahov medzi subjektmi. Táto transakcia môže prebiehať z vnútorného peňažného obehu smerom do zahraničia alebo naopak – z cudzej krajiny do domácej ekonomiky. Platby realizované formou inkasa alebo úhrady priamo ovplyvňujú stav platobnej bilancie a tým aj makroekonomickú rovnováhu štátu. (Jankovská, 2003)
Zahraničné inkaso a úhrada
Zahraničné inkaso predstavuje platenie pohľadávok z exportu formou priamych inkasných príkazov vystavených v prospech exportéra. Úhrady naopak zahŕňajú platby za importované tovary a služby, ktoré dovozca realizuje zahraničnému dodávateľovi. Efektívne riadenie týchto platieb je nevyhnutné pre zabezpečenie plynulosti obchodných vzťahov a minimalizáciu rizík spojených s devízovými kurzmi či platobnou schopnosťou partnerov.
Správne zvolený spôsob platby a dôsledné sledovanie zahraničných inkás umožňuje podnikom optimalizovať likviditu, znižovať náklady spojené s finančnými transakciami a zároveň prispieva k stabilite medzinárodných obchodných vzťahov. Preto je nevyhnutné, aby obchodné subjekty využívali osvedčené platobné metódy, vhodne zabezpečovali riziká a prispôsobovali sa meniacim sa podmienkam medzinárodného trhu.
Záverom možno konštatovať, že platby a úhrady v oblasti zahraničného obchodu tvoria kľúčový prvok medzinárodných ekonomických vzťahov, ktorý ovplyvňuje nielen finančnú stabilitu jednotlivých podnikov, ale aj celkovú hospodársku situáciu štátu.
