Podniková kultúra, subkultúra a kontrakultúra

Podniková kultúra

Podniková kultúra je súhrnom toho, ako podnik skutočne funguje, pracuje, nakoľko sa vedenie podarilo zamestnanca získať pre svoje zámery a ciele a presadiť vypracovanú identitu. Podniková kultúra znamená ako sa darí v každodennej praxi realizovať predstavy a predsavzatia vedúcich pracovníkov, rozhoduje v konečnom dôsledku o našej ponuke zákazníkom. Vychádza predovšetkým z konkrétnej vnútornej situácie, komunikácie a vzťahu medzi zamestnanci.

Podniková kultúra vyjadruje charakter, duch podniku, vnútorné pravidlá hry, ktoré ovplyvňujú myslenie a konanie pracovníkov, ale aj celkovú atmosféru, v ktorej prebieha všetekk vnútropodnikový život.

Presné vymedzenie podnikovej kultúry je ťažké, čo ukazujú aj nasledujúce definície niektorých autorov, ktorí sa danou problematikou zaoberajú. Z veľkého množstva definícií sú uvedené najznámejšie.

Každý podnik je chápaný ako výrobný, ale aj ako sociálny systém . Ako celok je podnik vždy súčasťou určitého typu podnikového systému. Podniková kultúra je veľmi široký pojem , ktorý v sebe zahŕňa také špecifiká, ako sú národná kultúra, ľudová kultúra, kresťanská kultúra a firemné kultúra. Firemnú kultúru je možné chápať ako riadiaci zložku podniku. Mala by byť niečím, čo zjednocuje a zároveň by sa na jej tvorbe mal podieľať každý, kto v podniku pracuje.

Najväčším nebezpečenstvom, ako porozumieť kultúre, je zjednodušiť ju. Je lákavé povedať, že kultúra je len cesta, pomocou ktorej robíme veci v spoločnosti, napríklad ceremoniály, rituály našej spoločnosti, klíma spoločnosti, odmeňovať systém, základné hodnoty spoločnosti atď.

Podniková kultúra vyjadruje určitý charakter firmy, celkovú atmosféru, ovzdušie, vnútorný život ovplyvňujúce myslenie a správanie spolupracovníkov firmy. Niekedy hovoríme tiež o firemnom správaní, ktoré je firemnou kultúrou ovplyvňované či určované. Podniková kultúra zahŕňa:

• pôsobenie firmy a jej pracovníkov navonok,
• vzťahy medzi zamestnancami, ich myslenie, vzorce správania,
• celková klíma firmy,
• čo je považované za klady a čo za zápory,
• hodnoty zdieľané väčšinou pracovníkmi.

Kultúra je spoločným javom a v prípade firemnej kultúry sa toto zdieľanie koná na úrovni organizácie. Jednotlivci v kultúre sa líšia, a to je najmenej do istej miery produktom rozdielnosti pováh. Kultúra môže viesť k tomu, že jedna skupina ľudí sa chová, myslí a dokonca vyzerá inak ako druhá. Tieto odlišné skupiny môžu mať rozdielne názory, rozdielne hodnoty a rozdielnu interpretáciu vecí okolo sebe.

Znalosti a zvyšujúce sa povedomie o podnikovej kultúre významne ovplyvnilo manažérske myslenie a konanie v uplynulých desaťročiach. Manažéri by mali byť prístupní nasledujúcim myšlienkam:

• byť si vedomí, že väčšina ľudí pozerá na organizácie z jedného hľadiska alebo z obmedzeného počtu hľadísk a to, čo my vidíme, je silne ovplyvnené touto šošovkou,
• uvažovať o ich aspektoch a vítať alebo robiť pokusy s inými, ktoré môžu osvetliť staré organizačné problémy a môžu viesť k etape nových riešení,
• byť citlivý k podnikovej kultúre ako k nevyhnutnému predpokladu úspešného riadenia zmeny ,
• byť si vedomý toho, že kultúra sa mení a môže sa meniť, ale je pravdepodobné, že k dosiahnutiu úspechu bude potrebné použiť kultúrnych nástrojov,
• pochopiť, že všetko, čo človek robí, nosí alebo hovorí, so sebou nesie symbolický význam a vysiela posolstvo zamestnancom, pochopenie spôsobu, akým sa vykladá toto posolstvo, by sa mohlo ukázať ako veľmi cenné,
• zmieriť sa s tým, že mnoho organizačných rutín sa stáva vskutku rituálnymi a že majú iba symbolický význam.

Silná podniková kultúra

Cieľom podnikovej kultúry je dosiahnuť, aby sa pracovníci osobne identifikovali

s takou činnosťou podniku, ktorá smeruje k jeho prosperite a šíreniu dobrého mena.

Silná podniková kultúra sa vyznačuje tým, že kritériá správania sa na pracovisku sú jednoznačné a zrozumiteľné. Väčšina kolektívu ich prijala a dodržiava tieto kritéria. Podniková kultúra usmerňuje jednanie ľudí v podniku a výrazne ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. V takomto podniku nebýva veľa nariadení a pokynov. Podniková kultúra tu zastáva regulačnú funkciu. Dokazuje mimoriadnu schopnosť ovplyvňovať charakter a priebeh všetkých podstatných javov v podniku.

Kritéria silnej podnikovej kultúry:

• jasnosť a zreteľnosť – jednotlivé oblasti podnikovej kultúry musia jasne, prehľadne a zrozumiteľne dávať spolupracovníkom najavo, aké konanie je požadované, ktoré aktivity sú nutné, žiaduce, ktoré sú ešte akceptovateľné a ktoré sú úplne vylúčené a neprijateľné;
• rozšírenosť – je nevyhnutné, aby všetci spolupracovníci boli s jej jednotlivými prvkami nielen dostatočne oboznámení, ale aby sa stretávali s ich existenciou v každej situácii, v každom okamihu a na každom mieste;
• zakotvenie – vyjadruje mieru identifikácie a internalizácie rôznych podnikových hodnôt, vzorcov a noriem rokovania.

Prednosti a nedostatky silnej podnikovej kultúry

Silná podniková kultúra sa prejavuje mimoriadnou schopnosťou ovplyvňovať charakter a priebeh všetkých dôležitých procesov vo firme.

Podľa Novotného (1993, s. 29) je možné dosiahnuť ju prostredníctvom nasledovných prednosti a nedostatkov:

Môžeme povedať, že ak sa majú využiť vo firme prednosti silnej podnikovej kultúry, musí táto kultúra vychádzať z poslania a funkcie firmy, zároveň však musí byť otvorená a pripravená reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia.

Je všeobecne chápaná ako kultúra, charakteristická svojou vyhranenosťou, stabilitou a vysokou mierou zdieľania a rešpektovanie určitých predpokladov, hodnôt a noriem v rámci firmy. Silná kultúra má vplyv na výkonnosť firmy pozitívne, ale tiež aj negatívne.

Subkultúra a kontrakultúra

Podniková kultúra nepredstavuje jednoliaty monosystém a vo väčšine firiem existujú aj kultúry jednotlivých útvarov tzv. subkultúry, obyčajne v rozdielnych funkčných skupinách alebo hierarchiách, pričom dominantná podniková kultúra zastrešuje jednotlivé subkultúry.

Zahŕňa súbor špecifických noriem, hodnôt, vzorov správania a životný štýl, ktorý charakterizuje určitú skupinu v rámci širokého spoločenstva, prípadne tzv. dominantnej či hlavnej kultúry, kam táto skupina patrí (je jej konštitutívnou súčasťou).

Kultúra spravidla týkajúca sa skupiny, ktorá sa líši od globálnej kultúry spoločnosti predovšetkým hodnotami, normami, špeciálnou štruktúrou, prípadne spôsobom života a správania svojich príslušníkov. Stabilizovaná štruktúra spoločnosti si vytvára postupne celý systém subkultúr. Často používame termín subkultúra v súvislosti s mládežou (integrovaný svet hodnôt, noriem a symbolov, ktoré charakterizuje správanie mládeže).

Podľa súčasných názorov stabilizovaná štruktúra spoločnosti si vytvára postupne celý systém subkultúr, ktoré sa skladajú so špecifického súhrnu noriem správania a z vonkajších symbolov, spojených s určitou spoločenskou skupinou. Príslušnosť k určitej spoločenskej skupine sa stáva v súčasnej spoločnosti pozorovateľná práve prostredníctvom správania sa (napr. životný štýl, kultúrne potreby, spôsob trávenia voľného času, atď.), alebo symbolu (napr. slovná zásoba, používané obraty v reči a i.).

Subkultúra danej spoločenskej skupiny smeruje k vytváraniu vlastných špecifických noriem, ktoré nie vždy zodpovedajú „hlavnej“ kultúre (kultúre celej spoločnosti). V dôsledku toho vznikajú možnosti spoločenských protirečení, ba aj konfliktov, pozitívnym riešením ktorých je vývoj spoločnosti.

Subkultúra chápaná ako výsledok konfliktu jednej alebo viacerých skupín s globálnou spoločnosťou, resp. s oficiálnou spoločnosťou vtedy hovoríme o kontrakultúre. Kontrakultúra je potom síce veľmi blízka svojimi znakmi subkultúre, prakticky vyrastá z nej, ale obe možno analyticky prísne rozlišovať a oddeliť. Jestvuje i možnosť prerastania subkultúry do kontrakultúry a naopak.

Kontrakultúra

Považujeme ju za kontrastný, opačný typ kultúry; resp. subkultúry vzhľadom k prevládajúcemu, dominantnému, oficiálnemu typu v danej spoločnosti. Je pre ňu typický je nesúhlas s normami, hodnotami a ideami oficiálnej kultúry, zároveň ale závislosť na nej, lebo len v jej rámci má kontrakultúra zmysel a jej základné premisy sú zrozumiteľné a realizovateľné.

Je chápaná ako výsledok konfliktu jednej alebo viacerých skupín s globálnou spoločnosťou, resp. s oficiálnou spoločnosťou a dominantnou kultúrou. Je síce veľmi blízka svojimi znakmi subkultúre, prakticky vyrastá z nej, ale obe možno analyticky prísne rozlišovať a oddeliť. Existuje možnosť prerastania subkultúry do kontrakultúry a naopak.