Podmienky poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu a choroby z povolania
Pracovnoprávne povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
Od vzniku pracovného pomeru platia tieto základné povinnosti:
- Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou, vyplácať mu dohodnutú mzdu a vytvárať vhodné pracovné podmienky na efektívne a bezpečné plnenie pracovných úloh. Okrem toho je viazaný dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, kolektívnej zmluvy a vnútorných pravidiel organizácie.
- Zamestnanec je povinný vykonávať osobne zverenú prácu podľa pokynov zamestnávateľa, dodržiavať dohodnutý pracovný čas a pracovnú disciplínu.
Pri nástupe do zamestnania musí byť zamestnanec riadne oboznámený s pracovným poriadkom a platnými predpismi bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Taktiež je potrebné, aby sa oboznámil s ustanoveniami kolektívnej zmluvy a vnútornými smernicami platnými u zamestnávateľa.
Zamestnávateľ má povinnosť predkladať príslušnému odborovému orgánu správy o novo dojednaných pracovných pomeroch podľa dohodnutých lehôt.
Zodpovednosť zamestnanca za spôsobenú škodu
Všeobecná zodpovednosť
Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením pracovných povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Rozlišujeme nasledovné situácie:
- Úmyselné spôsobenie škody alebo konanie v opilosti: zamestnanec zodpovedá za celú vzniknutú škodu.
- Nedbanlivé konanie: náhrada škody sa obmedzuje do výšky trojnásobku priemerného mesačného platu zamestnanca.
Osobitné druhy zodpovednosti
- Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti odvrátenia škody: ak zamestnanec neodvrátil škodu, hoci mohol bez ohrozenia zdravia alebo života seba či iných osôb, je povinný túto škodu nahradiť. Náhrada pritom nesmie presiahnuť trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku.
- Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách: ak zamestnanec prijal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti hotovosť, ceniny, tovar alebo materiál, zodpovedá za prípadný schodok. Pri viacnásobnej zodpovednosti škodu hradia zamestnanci podľa pomeru hrubých zárobkov, pričom zárobok vedúceho a jeho zástupcu sa započítava dvojnásobne. Zvyšní zamestnanci sú limitovaní sumou priemerného mesačného platu.
- Zodpovednosť za stratu zverených predmetov: zamestnanec je zodpovedný za stratu nástrojov, ochranných pracovných pomôcok a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na písomné potvrdenie. Hodnota škody sa určí podľa ceny predmetu v čase straty.
- Zodpovednosť za výrobu nepodarkov: zamestnanec zodpovedá za škodu spôsobenú výrobou nepodarkov, a to do výšky polovice svojho priemerného mesačného platu.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa
Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu vzniknutú porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním v rozpore s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia pri plnení pracovných úloh alebo v ich priamej súvislosti.
Osobitné druhy zodpovednosti zamestnávateľa
- Škoda pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania: zamestnávateľ sa môže úplne zbaviť zodpovednosti, ak pracovný úraz vznikol výlučne v dôsledku porušenia bezpečnostných predpisov alebo opitosti zamestnanca, pokiaľ bola táto príčina jediná. Čiastočné zbavenie zodpovednosti nastáva, ak bola porušením predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia iba jedna z viacerých príčin úrazu.
- Náhrady pri pracovných úrazoch bez smrteľného následku: zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu nákladov na liečenie, bolestné, náhradu za znížené spoločenské postavenie, ušlú mzdu a vecnú škodu spojenú s úrazom.
- Náhrady pri smrteľných pracovných úrazoch a chorobách z povolania: uhrádzajú sa náklady na liečenie, jednorazové odškodnenie pozostalým, výživné pre oprávnených príbuzných, náklady súvisiace s pohrebom a vecná škoda pozostalým.
- Škoda na odložených veciach: ak zamestnanec odloží veci na mieste určenom zamestnávateľom, náhrada za stratu či poškodenie vecí mu patrí v plnej výške. Ak ide o veci, ktoré štandardne nemá zamestnávateľ povolené mať v práci, škoda sa hradí len do výšky 2 000,- Sk. Pri odložení vecí mimo určené miesto zamestnanec náhradu nárokuje len výnimočne.
- Škoda pri odvracaní hroziacej škody: zamestnanec má nárok na náhradu škody vzniknutej pri obrane pred hroziacou škodou, ktorá nesmie prevýšiť hodnotu pôvodnej hrozby.
Definícia pracovného úrazu a choroby z povolania
Pracovný úraz a choroba z povolania nie sú v Zákonníku práce explicitne definované, ich presný rozsah upravuje vyhláška č. 95, ktorá špecifikuje okolnosti vzniku a právne dôsledky týchto udalostí.
Za chorobu z povolania nesie plnú zodpovednosť tá organizačná jednotka, v ktorej pracovník naposledy vykonával prácu, počas ktorej choroba vznikla. Táto organizácia je povinná poskytnúť plné odškodnenie a následne má nárok na regresnú náhradu voči predchádzajúcim zamestnávateľom podľa obdobia pracovnej činnosti zamestnanca v ich službách.
Liberalizačné dôvody v zodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania
Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že:
- zamestnanec svojou zavinenou činnosťou porušil právne predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo ich interné pokyny, s ktorými bol riadne oboznámený a ich dodržiavanie bolo pravidelne kontrolované,
- škodu si zamestnanec privodil svojou opitosťou alebo zneužitím iných omamných látok, pričom zamestnávateľ nebol schopný takému škodlivému konaniu zabrániť,
- pričom tieto skutočnosti predstavujú jedinú príčinu poruche alebo úrazu.
Náhrada škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania
Pracovník, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu bola diagnostikovaná choroba z povolania, má nárok na náhradu škody vo rozsahu, v akom je za škodu zodpovedná zamestnávateľská organizácia. Táto náhrada zahŕňa:
- bolestné,
- náhradu za zhoršenie spoločenského uplatnenia,
- stratu na zárobku počas doby pracovnej neschopnosti,
- stratu na zárobku po ukončení pracovnej neschopnosti,
- účelne vynaložené náklady na liečenie,
- náhradu vecnej škody,
- špeciálne ustanovenia týkajúce sa rozsahu náhrady pri smrteľných pracovných úrazoch.
