druhy zásob podľa použitia a metódy maximum-minimum
zásoby podľa použitia
a) z hľadiska použitia:
- zásoby potrebné priamo vo výrobe, medzi ktoré patria suroviny, polotovary a súčiastky
- zásoby náhradných súčiastok určené pre údržbu a opravy strojov a zariadení
- zásoby na rozličných stupňoch spracovania výrobku, napríklad nedokončená výroba
- zásoby hotových výrobkov pripravené na expedíciu alebo predaj
zásoby podľa metódy maximum – minimum
- minimálne zásoby, ktoré zahŕňajú poistné a technologické zásoby, predstavujú najnižšiu prípustnú hranicu zásob
- priemerné zásoby vypočítané ako priemer bežných, technologických a poistných zásob
- maximálne zásoby sú vrcholová hranica zásob, zahŕňajú bežné, technologické a poistné zásoby
- technologické zásoby predstavujú materiál v inej forme, než je finálny produkt, ktorý sa zmení pred expedíciou zo skladu
- poistné zásoby sa stanovujú v závislosti od miery rizika výpadku bežných dodávok a slúžia na krytie nečakaných zmien v dopyte alebo dodávkach
graf maxima – minima a základné pojmy v plánovaní zásob
Popis grafu maxima – minima vývoja zásob:
- Zmin – minimálna hranica zásob, pri ktorej je potrebné obnoviť dodávku
- Zp – zásoba v dňoch, ktorá sa začne čerpať v prípade, že zásoby klesnú na Zmin a dodávka ešte nepríde
- B0 – bod objednávky, množstvo zásob pri ktorom sa spúšťa nová objednávka
- d – dodávka tovaru alebo materiálu
- DC – dodávkový cyklus predstavujúci interval medzi jednotlivými dodávkami
- Zmax – maximálna povolená zásoba, často označovaná aj ako Qmax
kritériá a ciele plánovania zásob
Pri plánovaní nákupu materiálu a riadení zásob sa uplatňujú prevažne dve základné kritériá:
- minimalizácia zásob s cieľom znížiť viazaný kapitál a s tým súvisiace náklady
- minimalizácia celkových nákladov na tvorbu a udržiavanie zásob, keďže zásoby predstavujú imobilizované finančné prostriedky, ktoré generujú ďalšie prevádzkové náklady
Úlohou plánovania zásob je nájsť optimálny objem objednávky Q, pri ktorom sa dosiahne čo najnižšia suma všetkých nákladov spojených so zásobami.
model celkových nákladov na zásoby
Matematické vyjadrenie celkových nákladov na zásoby je nasledovné:
C = N * a + (N / Q) * L + (Q / 2) * a * i
- N – ročná spotreba alebo dopyt po materiáli, súčiastkach či surovinách (v kusoch alebo jednotkách)
- a – cena za jednotku materiálu
- Na – celková hodnota nakupovaného materiálu či zásob (N * a)
- L – dopravné a ďalšie náklady spojené s obstaraním objednávky (napr. administratívne náklady, manipulácia, doprava)
- i – úroková alebo príležitostná miera nákladov predstavujúca cenu viazaných finančných prostriedkov v zásobách
- (Q / 2) – priemerná zásoba počas obdobia
Výraz (Q / 2) * a * i reprezentuje oportunitné (príležitostné) náklady viazané na skladovanie priemernej zásoby.
výpočet optimálnej veľkosti dodávky pomocou Wilsonovho vzorca
Optimálna veľkosť objednávky Qe, ktorá minimalizuje celkové náklady na zásoby, sa stanovuje pomocou Wilsonovho vzorca:
Qe = √(2 * N * L / (a * i))
predpoklady platnosti vzorca
- náklady na obstaranie sú úmerné počtu objednávok (proporcionálne ku kusovému počtu)
- dopyt po materiáli je pravidelný, stabilný a predvídateľný
- produkčné a nákupné náklady sú konstantné počas sledovaného obdobia
Správne stanovenie optimálnej veľkosti objednávky významne prispieva k efektívnemu riadeniu zásob, znižovaniu nákladov a zabezpečeniu plynulosti výroby alebo predaja. Tento model je využívaný v manažmente zásob na zlepšenie procesov nákupu a skladovania.
