Ktoré základné charakteristiky majú strategické ciele podniku?
Strategické ciele predstavujú pre podnik nevyhnutné usmernenie jeho rozvoja a smerovania. Z hľadiska podniku sú rozhodujúce, pretože ovplyvňujú všetky jeho aktivity a zdroje. Majú dlhodobý charakter a ich časový horizont je spravidla stanovený na niekoľko rokov, pričom predstavujú konečné ciele podniku. Z hľadiska prežitia podniku sú strategické ciele existenčné, t. j. určujú jeho základnú existenciu a udržateľnosť v konkurenčnom prostredí.
Hierarchický systém cieľov v podniku podľa časového a organizačného hľadiska
Podľa časového rozpätia:
1. Krátkodobé ciele – zamerané na okamžité a krátkodobé výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť v rámci jedného roka alebo menej. Tieto ciele sa sústreďujú na dosahovanie efektívnosti a hospodárnosti, zabezpečujú optimálne využitie zdrojov a splnenie bežných prevádzkových úloh.
2. Dlhodobé ciele – stanovujú plánované výsledky na obdobie päť a viac rokov. Tieto ciele určujú strategické smerovanie podniku, jeho rast a rozvoj v dlhšom časovom horizonte.
Podľa rozsahu pôsobnosti:
1. Poslanie podniku – základná filozofia a raison d’être organizácie.
2. Podnikové ciele – všeobecné ciele definujúce hlavné smery rozvoja podniku.
3. Ciele podnikateľských jednotiek – špecifické ciele jednotlivých divízií alebo oblastí podnikania.
4. Ciele vyšších útvarov – ciele manažmentu a vrcholových oddelení.
5. Ciele nižších útvarov – ciele stredných a operačných oddelení.
6. Ciele jednotlivcov – osobné ciele zamestnancov v súlade s organizačnými cieľmi.
Proces formulácie cieľov podľa Henryho Mintzberga
Podľa Mintzberga sa proces formulácie cieľov podniku odohráva ako výsledok neustáleho stretávania rôznych síl a vplyvov jednotlivých aktérov, ktorí sa snažia presadiť svoje stanoviská alebo aspoň ovplyvniť rozhodnutia v prospech svojich záujmov.
Externé vplyvy:
Pochádzajú od štyroch hlavných typov aktérov:
– vlastníci,
– obchodní partneri,
– odbory,
– štát a regulátory.
Tieto vplyvy majú rôzne formy, vrátane spoločenských noriem, legislatívnych požiadaviek, priamej kontroly zo strany vlastníkov alebo vytvárania formálnych koalícií externých subjektov. Typy externých koalícií môžu byť dominantné, rozdelené alebo pasívne, pričom niekedy sa v nich zúčastňuje veľký počet aktérov.
Interné vplyvy:
Patria sem interní aktéri podniku:
– vrcholové riadenie,
– línioví vedúci,
– technické a funkčné útvary,
– podporné oddelenia,
– operačné jednotky.
Tieto vplyvy sa prejavujú prostredníctvom personálnej kontroly (odmeňovanie, hodnotenie, presuny zamestnancov, prepúšťanie), administratívnych nástrojov, politických prostriedkov na zabezpečenie zhody s deklarovanými cieľmi, ako aj ideologických mechanizmov, ktoré sú späté s firemnou kultúrou.
Niektoré z koalícií vnútri podniku sú byrokratické, autokratické, ideologické, meritokratické či politizujúce.
Spôsoby formulácie cieľov v závislosti od vplyvov:
Súvislá reťaz – cieľ je vnútený zvonku. Vnútorná koalícia okolo vedenia dôveruje externej koalícii ovládanej silným aktérom. Cieľ sa prenáša postupne celou organizačnou štruktúrou prostredníctvom prísnej administratívnej kontroly.
Uzavretý systém – charakterizuje pasívna externá koalícia a silná vnútorná koalícia vedúcich predstaviteľov. Ciele sú fixované formalizovaným a politickým procesom transakcií v rámci organizácie.
Direktívna štruktúra – dominancia pasívnej externej koalície a vnútornej autokratickej štruktúry. Koordinátor osobne definuje ciele a riadi ich realizáciu.
Misionárska štruktúra – prevládajú ideologické prvky. Všetky činnosti sú v súlade s poslaním podniku. Ciele sa stanovujú neformálnym spôsobom, pričom všetci aktéri sú motivovaní prispieť k ich naplneniu.
Profesionálna štruktúra – slabá formálna kontrola narúša proces formálnej formulácie cieľov. Ciele sú založené na odborných kritériách a expertných posudkoch.
Konfliktná štruktúra – vnútorné protirečenia a politické boje bránia jasnému stanovenia cieľov.
Strategické ciele podniku podľa Petera Druckera
Peter Drucker definoval osem základných skupín strategických cieľov, ktoré by mal každý podnik zvážiť pri svojom plánovaní:
1. Pozícia na trhu – zameranie na podiel na trhu a konkurenčné postavenie, ktoré chce podnik dosiahnuť.
2. Inovácia – úlohy spojené so zavádzaním nových výrobkov, služieb a procesných zlepšení, ako aj znižovaním nákladov.
3. Produktivita – efektívne a účinné využívanie dostupných zdrojov a kapacít.
4. Materiálne a finančné zdroje – optimalizácia spôsobov využívania hmotných a finančných aktív.
5. Ziskovosť – napríklad ciele vyjadrujúce očakávané výnosy a ich meranie z pohľadu vlastníkov.
6. Výkonnosť a rozvoj riadiacich pracovníkov – stanovenie výsledkov a kompetencií manažérov, ktoré podnik očakáva.
7. Výkonnosť a postoje pracovníkov – definovanie požadovaných úrovní výkonu zamestnancov a spôsobov ich hodnotenia.
8. Vzťahy s verejnosťou – budovanie a udržiavanie priaznivého obrazu podniku v očiach verejnosti a záujmových skupín.
Tieto strategické ciele tvoria základ pre formovanie podnikovej stratégie a slúžia ako orientačné body pre rozhodovanie a meranie úspešnosti podniku.
