Obchodné banky držia časť svojích peňažných prostriedkov, ktoré získavajú ako vklady v centrálnych bankách. Tieto povinné rezervy sa vytvárajú na základe zákonných požiadaviek a je to percentuálny podiel z vkladov (povinná miera rezerv). Keď banka získa vklad, časť týchto peňazí musí držať vo forme zákonných rezerv, ktoré sú v centrálnej banke. Zvyšnú časť potom používa na poskytovanie úverov alebo na portfóliové investície (nákup cenných papierov). Dochádza k multiplikovanej expanzií bankových peňazí.
D – prírastok depozitných peňazí
D = (1/r) x R R – prírastok rezerv
1/r – multiplikátor (násobiteľ) ponuky peňazí
Vyjadruje aký je prírastok depozít v súvislosti s prírastkom rezerv o jedotku. Opačný stav sa nazýva kontrakcia ponuky bankových peňazí alebo úbytok zdrojov depozitných peňazí.
PEŇAŽNÉ AGREGÁTY slúžia na sledovanie vývoja peňažnej masy v ekonomike. Sú to súhrnné makrekonomické ukazovatele, ktoré sa od seba líšia rôznym stupňom likvidity.
Peňažný agregát M1 (transakčné peniaze) – predstavuje najlikvidnejšie formy peňazí, ktoré môžu byť v každom okamihu použité na platby.
Štruktúra:
- obeživo
- vklady na požiadanie
- vklady na šekových účtoch
- cestovné šeky
Peňažný agregát M2 – peniaze v širšom slova zmysle.
Štruktúra:
- M1
- termínované vklady
Peňažný agregát M3 – pripočítava k M2 menej likvidné aktíva.
Štruktúra:
- M2
- veľké termínované vklady a ďalšie zložky s nižším stupňom likvidity
Peňažný agregát L – pridáva k M3 niektoré druhy cenných papierov (štátne zmenky, obligácie…)
M1 má koeficient 1 a ostatné peňažné agregáty majú koeficient likvidity nižší.
M1 + KM2 + KM3 + KL => celková peňažná masa
KM2 – súčet všetkých peňažných agregátov