Vyjadruje kauzálu medzi množstvom peňazí v obehu a cenami.
Podľa kvantitatívnej teórie zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvoláva zvýšenie cien, pretože za isté množstvo tovaru je potrebné vydať väčšie množstvo peňazí. Zaoberal sa ňou aj Irving Fisher, ktorý zostrojil výmennú rovnicu:
M x V = P x Q
M – množstvo peňazív v obehu
V – rýchlosť obratu peňazí
P – cenová hladina
Q – reálny produkt
Úroveň cien je priamo úmerná k množstvu peňazí v obehu a rýchlosti obratu peňazí, a nepriamo úmerná je k objemu reálnemu produktu.
Podľa Fishera je cenová hladina jednoduchou funkciou množstva peňazí v obehu. Fisher zdôvodnil funkciu peňazí ao obeživa.
Keynes spochybnil závery kvantitatívnej teórie peňazí v tom, že rýchlosť obehu peňazí nie je konštantná, lebo ju ovplyvňujú zmeny úrokovej miery a sformuloval tak teóriu preferencie likvidity – jej podstata spočíva v tom, že hospodárske subjekty uprednostňujú držbu peňazí pred inými aktívami a to z dôvodu ich vysokej likvidity.
Monetaristi kritizujú Keynesovo učenie a jeho zastávanie štátnych intervencií a obnovujú kvantitatívnu teóriu peňazí. Zdôrazňujú aktívnu úlohu peňazí v ekonomie a upozorňujú na nebezpečenstvo dlhodobého zvýšovania množstva peňazí v obehu z dôvodu vyvolania inflácie.
Monetaristické peňažné pravidlo, ktoré hovorí, že množstvo peňazí v obehu rastie takým tempom, akým rastie skutočný HNP (3 – 5 %).