INFLÁCIA

INFLÁCIA je prejav ekonomickej rovnováhy v štáte, ktorá vedie k trvalému a všeobecnému rastu cien. Jej dôsledkom je zníženie kúpnej sily menovej jednotky. Stáva sa súčasťou ekonomického vývoja nadobúda chronický charakter, nadobúda globálny charakter. Za infláciu nemožno považovať izolovaný rast cien jednotlivých druhov tovaru, ktorý je kompezovaný poklesom cien iných tovarov.

Monetaristi považujú infláciu za peňažný jav a znamená nadmernú emisiu peňazí do obehu, ktorý potom následne vedieť k zvyšovaniu cien tovarov a služibe.

INFLÁCIA je forma makroekonomickej a mikroekonomickej nerovnováhy, ktorá sa navonok prejavuje rastom cenovej hladiny, respektíve znížením kúpnej sily peňazí.

DEFLÁCIA je opak inflácie, znamená, že sa cenová hladina znižuje (v trhových ekonomikách sa nevyskytuje).

Infláciu je možné merať pomocou cenového indexu – je vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych tovarov a služieb v dvoch porovnávaných obdobiach, pričom váha cien tovarov a služieb sa odvodzuje od ekonomického významu.

Môžu byť:

• index spotrebných cien
• index cien výrobcov – meria sa ním změna cenovej hladiny na úrovni výrobcov a veľkoobchodníkov.
• deflátor HDP
• idex životných nákladov

Spotrebný index (CPI):

CPI = (spotrebný kôš r x t+ 1) /( spotrebný kôr r^t) x 100

Miera inflácie = (CPI _t+1 – CPI _t) /CPI_t x 100

Posudzovanie miery inflácie z rôznych hľadísk:

1. Z hľadiska intenzity

• Mierna – jednociferná inflácia; je to inflácia, ktorá nevyvoláva žiadne väčšie ekonomické problémy; ľudia dôverujú národnej mene.
• Cválajúca – dvoj až trojciferné číslo, ceny rastú rýchlejšie ako výkonnosť ekonomiky. Kúpna sila peňazí rýchlo klesá, ľudia strácajú dôveru, môžu sa vymknúť kontrole.
• Hyperinflácia – troj a viac ciferné číslo, mena prestáva plniť funkcie. Vznikajú obrovské sociálno-ekonomické problémy. 3-cifernú infláciu malo Rusko a Ukrajina. Môže vyústiť do kolabsu ekonomiky.

1. Podľa viditeľnosti prejavu inflácie

• Otvorená (viditeľná) – je charakteristická trvalým rastom cenovej hladiny.
• Skrytá – prejavuje sa predovšetkým nezrealizovaným dopytom. K zostupu cien dochádza skryte a to na čiernom trhu. Nesúlad medzi ponukou a dopytom sa nerieši oficiálne.
• Potlačovaná – vzniká v dôsledku prevahy dopytu nad ponukou, nedošlo k zvyšovaniu cien, zvyšenie cien je obmedzované administratívnymi zásahmi.

3. Podľa očakávania

• Očakávaná (anticipovaná) – obyvatelia túto infláciu očakávajú na základe vývoja určitej tendencie, je predvidaná, obyvatelia sa jej prispôsobujú, nemusí spôsobiť vážnejšie poruchy v ekonomike. Označuje sa aj ako interná inflácia.
• Neočakávaná (neanticipovaná) – nedá sa predvídať, vyvíja sa nerovnomerne a predstavuje rozdiel medzi skutočnou a očakávanou infláciou. Jej prejavy sú s určitým časovým posunom.
• Jadrová – inflácia vyvoláva výlučne trhovými silami. Vyjadruje o koľko % by sa v určitom roku zvýšila cenová hladiny, keby nedošlo k zmene cien v dôsledku administratívnych zásahov.

4. Podľa príčin vzniku

• Dopytová – vzniká vtedy, keď agregátny dopyt prekročí úroveň potenciálneho produktu. Agregátny dopyt ťahá ceny hore, označuje sa aj dopytom ťahaná inflácia.

Príčiny dopytovej inflácie:

1. opakujúci sa deficit ŠR;
2. príliv špekulačného peňažného kapitálu;
3. masové použitie úspor obyvateľov na nákupy;
4. nadmerné poskytnutie úverov;
5. predstich rastu nominálnych miezd pred produktivitou práce;
6. dlhodobé vysoké aktívne saldo v obchodnej bilancií so zahraničím.

• Nákladová (inflácia tlačená nákladmi) – dochádza k dôsledku rastu cien nákladných položiek vstupov, ktoré sú súčasťou ceny vyvolávajú rast nákladných položiek niektorých vstupov. Zvyšovanie cien tovarov s nízkou elasticitou dopytu sa postupne premieta do nákladov iných podnikov a vytvára tlak na zvyšovanie cenovej hladiny ich produktov vo forme inflačnej špirály.

Príčiny vyvolávajúce nákladovú infláciu:

1. snaha odborov zyvšovať úroveň nominálnych miezd nad tempom rastu produktiivty práce;
2. snaha podnikateľov dosiahnúť vyššie zisky zvyšovaním cien svojích produktov;
3. môže ovplyvniť rýchly rast cien dovážaných surovín (ropa…);
4. devalvácia národnej meny;
5. protekcionistická zahranično-obchodná politika;
6. politické udalosti (vojny, voľby, změna systému…).

Sociálno-ekonomické dôsledky inflácie:

1. vytváranie sociálneho napätia
2. rýchle tempo inflácie brzdí ekonomický rast
3. pokles reálnych miezd
4. znehodnocovanie úspor
5. špekulatívne investície
6. výkyvy menových kurzov
7. vonkajšia ekonomická rovnováha (posilňuje tendencie k pasívnej obchodnej bilancií)

potláča a komplikuje funkcie peňazí (uchovávateľa hodôt)