Je založený na analýze a zhodnotení poznatkov manažérskej praxe. Vzhľadom na šírku týchto skúseností v rôznych oblastiach a na rôznych úrovniach je veľmi rozšírený. Z dôvodu, že predstavitelia pragmatických prístupov spracovávajú predovšetkým skúsenosti a návrhy na riešenie reálnych problémov, nerozvíjajú spravidla nijaké výraznejšie teoretické základy. Kladom a tiež dôvodom značnej popularity tohto prístupu v manažérskej praxi je snaha vypracovať a určiť konkrétne odporúčania pre manažérske konanie. Empirici v súčasnej dobe takmer jednomyseľne odmietajú autoritatívne štýly riadenia, a to v prospech neformálnych štýlov. Hlavnými predstaviteľmi tohto prístupu sú P. F. Drucker, H. Mintzberg, J. P. Kotler, T. J. Peters a R. H. Waterman.
P. F. DRUCKER (1909)
Vstúpil do povedomia manažérskej teórie svojou filozofickou koncepciou manažmentu ako umenia a súboru znalostí potrebných k riadeniu podnikovej činnosti. Zdôrazňuje nutnosť stálej prvoradej orientácie na konečný výsledok. V tomto zmysle je kritériom kvality manažmentu praktický úspech konkrétnej činnosti. Zdôrazňoval potrebu vyvážiť starostlivosť o prítomnosť a budúcnosť. Zároveň upozorňoval na nevyhnutnosť zmeny manažérskeho myslenia v súčasnom období rýchleho vedecko-technického pokroku. Definoval 5 základných činností manažéra:
– stanovenie cieľov
– organizácia práce
– motivácia a komunikácia
– meranie a hodnotenie
– kvalifikačný rozvoj pracovníkov
H. MINTZBERG a J. P. KOTLER
Kladú dôraz na medziľudské vzťahy, zdôrazňujú potrebu kvalifikácie, životnej energie a motivácie u manažérov.
Mintzberg pozoroval, čo manažéri skutočne robia, a dospel k záveru, že nevykonávajú klasické manažérske funkcie ako plánovanie, organizovanie …, ale:
– medziľudské úlohy – reprezentatívna úloha, úloha vedúceho a úloha prostredníka
– informačné úlohy – úloha príjemcu, úloha šíriteľa a úloha hovorcu
– rozhodovacie úlohy – úloha podnikateľa, úloha odstraňovateľa rušivých vplyvov, úloha alokátora zdrojov a úloha vyjednávača
T. J. PETERS a R. H. WATERMAN
Vstúpili do povedomia koncepciou dokonalosti. Realizovali výskum v 100 amerických firmách na základe ktorého identifikovali 8 základných rysov dokonalých podnikov.
Tieto rysy zahŕňajú dôraz na ľudí, prispôsobivosť, jednoduché procesy, silnú orientáciu na zákazníka a schopnosť neustále sa zlepšovať. Ich prístup podčiarkuje význam kultúry organizácie a jej vplyvu na úspech firmy. Pragmatický prístup k manažmentu tak poskytuje praktické nástroje a odporúčania, ktoré manažérom pomáhajú efektívne riadiť organizácie v neustále sa meniacom prostredí.
Empirický manažment je preto vhodným rámcom pre tých, ktorí kladú dôraz na realizovateľné riešenia založené na overených skúsenostiach, pričom sa snažia vyvarovať rigidnej teoretizácie a autoritárskych metód riadenia.
