DOPYT PO PENIAZOCH môžme charakterizovať ako dpyt po reálnYch peňažných zostatkoch. Závisí od:
- výšky dôchodku
- úroveň cenovej hladiny
- úroková miera z úsporných vkladov
Dopyt po peniazoch vysvetľuje tzv. teória preferencie likvidity, ktorú rozpracoval Keynes, podľa tejto teórie dopyt po peniazoch možno rozdeliť do 3 skupín:
- transakčný motív – spočíva v potrebe ľudí mať okamžitý výmenný prostriedok.
- špekulačný motív – vykazuje nepriamu závislosť vo vzťahu k pohybu úrokových mier.
- opatrnostný motív – zabezpečenie garancie.
Neokeynesovci považujú dopyt po peniazoch za citlivý na úrokovej sadzbe. Vzrastom úrokových sadzieb reálny dopyt po peniazoch klesá, lebo ekonomické subjekty ukladajú viac peňazí na zúročiteľné účty.
PONUKA PEŇAZÍ predstavuje množstvo peňazí v obehu a je daná monetárnou politikou centrálnej banky. Väčšina súčasných ekonómov sa stotožňuje s názorom monetaristov podľa, ktorého ponuka peňazí je závislá výlučne od politiky centrálnej banky a nie je závislá od úrokovej miery. Monetaristi považujú ponuky peňazí za exogénnu veličinu (nezávislá od úrokovej miery).
Keynesovci tvrdia, že ponuka peňazí je závislá od úrokovej miery.