Plánovanie a riadenie výroby

Plánovanie a riadenie výroby

Plánovanie a riadenie výroby zabezpečuje 4 funkcie:
a.) plánovanie výrobného programu
b.) plánovanie množstva
c.) plánovanie lehôt a kapacít
d.) riadenie a kontrola vybavovania objednávok

Plánovanie výrobného programu

– je východiskom pre každé plánovanie priebehu výroby PVP je kompromisom medzi SOFT a HARD filozofiou
– HARD filozofia hovorí, že každé riadenie má byť exaktné (všetko vo firme sa dá vyjadriť v parametroch)
– SOFT filozofia hovorí, že hlavnú úlohu v riadení má človek

Prognóza vychádza zo:
– štatistického prognózovania na základe extrapolácie minulosti, – z odhadu predaja na základe očakávania chovania dopytu, – z analýzy trhových reakcií na podporu predaja na testovacích trhoch
– vychádza z prognózy budúcich objednávok, ktorá je kompromisom medzi štatistickým prognózovaním na základe extrapolácie minulosti, odhadom predaja na základe očakávania chovania sa dopytu a analýzy trhových reakcií na podporu predaja na testovacích trhoch
– štatistika
– prognóza vývoja dopytu
– testovacie trhy – výskum trhu

Plánovanie množstva

– vychádza zo stanovenia hrubej potreby. Pre stanovenie hrubej potreby existujú 3 spôsoby:

1.) programovo – orientované metódy
– môžu byť buď analytické, alebo syntetické, alebo mať podobu Gozinto – grafu
analytické metódy určovania potrieb vychádzajú z kusovníkov (množstvo z ktorého sa má niečo zostaviť napríklad model lietadla)
syntetické metódy vychádzajú z evidencie, z dokladov o použitých surovinách, materiálu a náhradných dielcov
Gozinto – graf vyjadruje vzťahy medzi finálnymi výrobkami a surovinami a dielmi pomocou lineárnych rovníc diferencovaných podľa úrovne riadenia (sústava lineárnych rovníc pre určenie potreby medzi rôznymi úrovňami a subjektmi

2.) spotrebne orientované metódy
– vychádzajú z modelov dopytu (2 základné typy):
– deterministické metódy – sa používajú pre menší počet komodít vyššej hodnoty Máme meniace sa premenné a z týchto sú odvodené vzťahy (nie je tu na rozdiel od stochastických metód náhodná zložka)
– stochastické metódy – sa používajú pre komodity nižšej hodnoty pri nehospodárnosti iných metód

* Stochastické metódy využívajú 3 charakteristické priebehy potrieb:
– konštantný Xt = Mt + Zt
– trendový Xt = Mt + Trt + Zt
– sezónne kolísajúci Xt = Mt + Trt + St + Zt = Mt + St + Zt

Xt – prvok časovej rady o spotrebe určitého materiálu, ktorý sa vzťahuje vždy na rovnako dlhé
obdobie
Mt – dlhodobo konštantná potreba
Zt – náhodný faktor s relatívne malým rozptylom
Trt – trend v podobe relatívne vyrovnanej funkcie
St – sezónne kolísanie s relatívne krátkym trvaním

2.) subjektívne orientované metódy – používajú sa v dvoch prípadoch:
1. ak chýbajú informácie
2. ak ide o nové trhy
– subjektívny odhad – intuitívne
– pomocou analógie
a.) odhad predajcov – prognóza do budúcna, nemám informácie
b.) metóda Delphi – jej výhodou je že je presnejšia ale časovo aj finančne náročnejšia (musí sa zísť Delphi commiti)
c.) skupina expertov = naši experti + externý prac. (Napríklad prognóza predaja kolieskových korčulí v USA – na základe vzorky skateboardu)

Plánovanie lehôt a kapacít

– cieľ: plánovať a koordinovať časový priebeh vybavovania objednávok zo zreteľom na kapacitné obmedzenia

Patrí sem:
1.) Termínovanie priebehu (popredné a spätné)
2.) Prepočet potreby kapacít
3.) Kapacitné vyrovnávanie (keď požiadavky sú iné ako kapacity)
4.) Plánovanie poradia v závislosti na stanovených cieľoch

2 problémy:
– stanovenie priorít – konflikt medzi minimalizáciou času tokov
– max. využitia kapacity

Riadenie a kontrola vybavovania objednávok

Riadenie a kontrola vybavovania objednávok zabezpečuje plynulý priebeh výroby a dodržiavanie termínov. Monitoruje aktuálny stav jednotlivých objednávok, identifikuje prípadné odchýlky od plánu a koordinuje nápravné opatrenia. Efektívne riadenie umožňuje včasnú reakciu na nepredvídané situácie, minimalizuje prestoje a zvyšuje spokojnosť zákazníkov.

Pre úspešnú realizáciu všetkých fáz plánovania a riadenia výroby je nevyhnutné pravidelné hodnotenie dosiahnutých výsledkov a flexibilita prispôsobovať plány meniacim sa podmienkam trhu a interným možnostiam podniku. Tým sa zabezpečuje konkurencieschopnosť a optimálne využitie zdrojov.