Podnik a jeho znaky

Podnik a charakteristické znaky podniku

V odborných kruhoch sa často odkazuje na definíciu podniku podľa E. Gutenberga, ktorý komplexne vyjadruje podstatu priemyselného podniku prostredníctvom niekoľkých zásadných znakov.

Všeobecné znaky podniku

1. Kombinácia výrobných faktorov: Podnik ako proces na vstupnej strane zahŕňa spojenie pracovných, finančných a materiálnych zdrojov nevyhnutných pre tvorbu výsledného produktu alebo služby.
2. Princíp hospodárnosti: Ide o systematický prístup podniku k efektívnemu využívaniu zdrojov. Tento princíp možno realizovať tromi spôsobmi:
   • Maximalizácia výstupu – pri konštantných vstupoch dosiahnuť čo najvyššiu produkciu;
   • Minimalizácia vstupu – pri pevnom výstupe zabezpečiť čo najnižšie náklady;
   • Optimalizácia vzťahu medzi vstupmi a výstupmi – harmonizácia tak, aby podnik fungoval ekonomicky efektívnym spôsobom podľa stanovených kritérií.
3. Princíp finančnej rovnováhy: Schopnosť podniku plniť svoje platobné povinnosti včas a zabezpečiť finančnú stabilitu v rámci svojich operácií.

Špecifické znaky podniku v trhovej ekonomike

E. Gutenberg ďalej vyzdvihuje znaky, ktoré sú špecifické pre podnikanie v trhovej ekonomike a súvisia s princípmi fungovania hospodárskeho systému:

1. Princíp súkromného vlastníctva: Vlastník podniku má právo priamo alebo nepriamo rozhodovať o riadení firmy a podieľať sa na jej úspechoch.
2. Princíp ziskovosti: Zisk predstavuje nevyhnutný výsledok podnikateľskej činnosti a motiváciu pre maximalizáciu efektívnosti vo vzťahu k vloženému kapitálu.
3. Princíp autonómie: Podnikanie je vykonávané slobodne, bez priameho zasahovania štátnych orgánov, pričom podnik nesie zodpovednosť a riziko za úspech alebo neúspech svojej činnosti.

Definícia podniku podľa obchodného zákonníka

Podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb., § 5 ods. 1) je podnik definovaný ako „súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania“. K podniku patria všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré podnikateľ využíva na prevádzkovanie podniku alebo ktoré sú určené na tento účel.

(Zdroj: Obchodný zákonník § 5 ods. 1. [online] [cit. 2011-03-21]. Dostupné na: <http://www.exekutor.sk/poradna/obchodny.htm>)

Hlavné zložky podniku

• Hmotné zložky: budovy, stroje, pozemky, výrobná technika a zariadenia;
• Nehmotné zložky: patenty, licencie, obchodné značky, know-how, zriaďovacie výdavky;
• Osobná zložka: zamestnanci, ktorí priamo pracujú a prispievajú k chodu podniku.

Podnik môžeme ďalej charakterizovať ako samostatnú ekonomickú organizáciu, ktorej hlavnou úlohou je uspokojovanie potrieb vlastníkov, zákazníkov, ako aj sociálnych a ekologických záujmov spoločnosti. Moderné podnikanie kladie dôraz okrem ekonomických cieľov aj na zodpovednosť voči zamestnancom a životnému prostrediu.

Ciele podniku a ich význam pri strategickom plánovaní

Pri formovaní cieľov podniku je nevyhnutné reagovať na tri základné otázky: Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať? Odpovede na tieto otázky pomáhajú stanoviť jasný smer a prispievajú k tvorbe efektívnej stratégie, ktorá zabezpečuje dlhodobú životaschopnosť podniku v meniacom sa ekonomickom prostredí.

Ciele podniku odzrkadľujú požiadavky na vstupy a výstupy procesu, ako aj efektívnosť transformačného procesu.

Typy cieľov podniku

• Maximalizácia zisku: prioritný ekonomický cieľ, ktorý usmerňuje fungovanie podniku;
• Trvalý ekonomický rast: rozširovanie výrobných kapacít a zvýšenie obratu;
• Ekonomická stabilita: udržanie rovnováhy medzi nákladmi a výnosmi pre dlhodobé fungovanie;
• Rastový cieľ: rozvoj objemu výroby, počtu zamestnancov a investícií do výrobných faktorov;
• Dôchodkový cieľ: zabezpečenie adekvátneho príjmu pre pokrytie potrieb a záujmov podniku;
• Inovačný cieľ: zavádzanie nových technológií, výrobných metód a produktov na posilnenie konkurencieschopnosti;
• Organizačný cieľ: optimalizácia a racionalizácia výrobných a organizačných procesov.

Funkcie podniku a ich význam

Stanovenie funkcií podniku je pilierom pre organizovanie jeho činnosti. Funkcie predstavujú sústavu cieľov a úloh, ktoré vyplývajú z rôznorodých záujmov ako členov podniku, tak aj jeho okolia.

Funkcie možno rozdeliť na ekonomické (monetárne) a neekonomické (nemonetárne), pričom každý typ súvisí so špecifickou dimenziou podnikového fungovania.

Hlavné ekonomické funkcie podniku

• Podnikateľská funkcia: systematické využívanie kapitálu a tvorivého potenciálu na maximalizáciu zisku pri uspokojení potrieb zákazníkov;
• Ekonomická funkcia: zabezpečenie finančných prostriedkov, riadenie odbytových a zásobovacích procesov, sledovanie finančného výsledku;
• Výrobná funkcia: realizácia hlavnej výrobnej činnosti, koordinácia kooperačných a obchodných vzťahov;
• Organizačná funkcia: plánovanie, riadenie a organizácia ľudských zdrojov;
• Vedecko-technická funkcia: inovácie, technický rozvoj, výskum a vývoj nových produktov;
• Samosprávna funkcia: zabezpečenie autoregulácie podniku prostredníctvom vnútorných orgánov.

Neekonomické alebo spoločenské funkcie podniku

• Sociálna funkcia: vytváranie podmienok na rast odborných, morálnych a sociálnych hodnôt zamestnancov;
• Biologická – ekologická funkcia: ochrana životného prostredia, produkcia ekologických a kvalitných výrobkov, zavádzanie environmentálnych technológií;
• Environmentálna funkcia: prevencia a znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie;
• Bezpečnostná funkcia: dodržiavanie bezpečnostných predpisov a zabezpečenie ochrany zdravia pri práci;
• Kultúrno-spoločenská funkcia: organizovanie kultúrnych a spoločenských aktivít pre zamestnancov a komunitu;
• Vzdelávacia funkcia: podpora odborného rastu a zvyšovania kvalifikácie zamestnancov prostredníctvom školení.

(Zdroj: Chodasová, A., Bujinová, D., 1996; zones.sk)

Subjekty rozhodovania a záujmové skupiny v podniku

Proces stanovovania cieľov podniku je komplexný a zahŕňa zohľadnenie viacerých záujmových skupín. Rozhodnutia o podnikových cieľoch sa prijímajú na základe konsenzu a kompromisu medzi rôznymi subjektmi.

Interné záujmové skupiny

• Vlastníci (shareholders): majoritní aj menšinoví vlastníci, ktorí sledujú hlavne dlhodobé záujmy a hodnotu svojich investícií;
• Manažéri: realizujú stratégie a koordinujú činnosť podniku s ohľadom na záujmy vlastníkov a zamestnancov;
• Zamestnanci: majú záujem na stabilite pracovných miest, zvyšovaní platov a profesijnom raste.

Externé záujmové skupiny

• Odberatelia: očakávajú vysokú kvalitu produktov a služieb za primerané ceny;
• Dodávatelia: záujmom sú stabilné obchodné vzťahy, dodržiavanie termínov a platobnej disciplíny;
• Veritelia: sledujú pravidelné a efektívne splácanie pôžičiek a úverov;
• Štát: kladie dôraz na daňové príjmy, tvorbu pracovných miest, dodržiavanie ekologických predpisov a ďalšie regulácie.

Základom udržateľného rozvoja podniku je dlhodobá prosperita, ktorá umožňuje uspokojenie záujmov všetkých zainteresovaných strán. Dosahovanie hospodárskych výsledkov, ktoré prevažujú náklady, je nevyhnutné pre zabezpečenie mzdy, úrokov, daní a ďalších povinností, pričom pretrvávajúci zisk tvorí hodnotu shareholder value.

(Zdroj: Hontyová, K., Lisý, J., Majduchová, H., 2007; Žuffa, M., 2003)

Delenie podnikov podľa odporúčania Európskej komisie č. 2003/361/ES

Podniky sú rozdelené na mikro, malé, stredné a veľké podľa počtu zamestnancov, ročného obratu alebo celkovej bilančnej sumy. Toto delenie umožňuje štandardizované hodnotenie a vzájomné porovnávanie podnikov na úrovni celej Európskej únie.

Správne zaradenie podniku do kategórie podľa veľkosti je dôležité nielen pre štatistické účely, ale aj pre využívanie rôznych podpôr, dotácií a regulačných výnimiek, ktoré sú často zamerané práve na malý a stredný podnikateľský sektor.

Úspešné riadenie podniku si vyžaduje prispôsobenie stratégie, organizačných štruktúr a procesov špecifikám danej kategórie, čo výrazne prispieva k jeho konkurencieschopnosti a stabilite na trhu.