Sektorová štruktúra národného hospodárstva
Sektorová štruktúra ekonomických činností v národnom hospodárstve vyplýva z charakteru outputu jednotlivých ekonomických činností. Podľa toho, či je outputom hmotný statok alebo služba, rozlišujeme v národnom hospodárstve tieto sektory: (Kucharčiková, Tokarčíková, 2010, s. 43)
- primárny sektor, ktorý je tvorený poľnohospodárstvom, lesným a rybným hospodárstvom
a ťažobným priemyslom, - sekundárny sektor, ktorý zahŕňa spracovateľský priemysel a stavebníctvo,
- terciárny sektor, ktorý je tvorený ostatnými činnosťami, t.j. službami,
- kvarciárny sektor, do ktorého sú odborníkmi začlenené rýchlo sa rozvíjajúce služby, kde sa v súčasnosti radia informačné služby, slúžiace na tvorbu, spracovanie a prenos informácií.
Primárny sektor
- najvýznamnejší sektor ekonomiky,
- tvorený odvetviami produkujúcimi základné suroviny a materiály:
- ťažobný priemysel,
- poľnohospodárstvo,
- lesníctvo,
- energetika a pod.
- nízke tempo vedecko-technického pokroku,
- pomalý rast produktivity,
- vysoká investičná náročnosť,
- relatívne malá ziskovosť výroby
- malý záujem súkromného sektora
Sekundárny sektor
- nadväzuje na primárny,
- patrí sem spracovateľský priemysel a stavebníctvo,
- výrazne ovplyvňuje stupeň rozvoja ekonomiky i životnej úrovne obyvateľstva,
- rýchle tempo zavádzania vedecko- technického pokroku,
- rýchly rast produktivity práce
- pomerne rýchla obmena sortimentu vyrábaných výrobkov
- vysoká investičná náročnosť
- neustále prehlbujúca sa deľba práce a užšia špecializácia
- väčšia vzájomná závislosť jednotlivých výrobcov
Terciárny sektor
- všetky druhy služieb (platené aj neplatené) – obchod, doprava, spoje,
- najrýchlejšie sa rozvíjajúci vo vyspelých krajinách,
- relatívne najnižšia investičná náročnosť,
- vysoké tempo zavádzania vedecko-technického pokroku,
- vysoký rast produktivity,
- v dôsledku prehlbujúcej sa deľby práce sa mnohé činnosti presúvajú zo sekundárneho do terciálneho sektora,
Kvarciárny sektor
- tvorí ho oblasť vedy a techniky, školstvo, zdravotníctvo jeho osamostatnenie si vyžiadal rýchly rozvoj vedy a techniky, rast vzdelanosti, zvyšovanie kvalifikácie a rozvoj zdravotníckej starostlivosti
- na rozvoji tohto sektora sa najviac podieľa štát – finančne náročné
Štrukturálne zmeny vo vyspelých ekonomikách charakterizuje
- rozvoj terciárneho a kvarciárneho sektora,
- nárastom zamestnanosti v terciárnom a kvarciárnom sektore,
- pomalší rozvoj primárneho a sekundárneho sektoru,
- pokles zamestnanosti v primárnom a sekundárnom sektore
Klasifikácia národného hospodárstva
Štruktúru národného hospodárstva je možné skúmať z rôznych hľadísk a úrovní, ide predovšetkým o priestorové, predmetové a vlastnícke usporiadanie subjektov a činností v ekonomike.
Výsledkom tohto usporiadania sú jednotlivé formy štruktúry národného hospodárstva, a to (Kucharčíková, Tokarčíková, 2010, s.42):
- odvetvová štruktúra ekonomických činností v národnom hospodárstve,
- sektorová štruktúra ekonomických činností v národnom hospodárstve,
- štruktúra podľa vlastníckych foriem,
- štruktúra podľa právnych foriem,
- regionálna štruktúra národného hospodárstva, alebo územná či priestorová.