Strategický manažment: sociologický a racionalistický prístup
Igor Ansoff, uznávaný otec strategického manažmentu, charakterizuje tento prístup ako protiklad k statickému modelu tvorby a realizácie stratégie. Podľa neho ide o neustále prehodnocovanie stratégie a posúvanie jej horizontu na princípe tzv. kĺzavého plánovania, čo umožňuje firmám pružne reagovať na meniace sa podmienky trhu a okolitého prostredia.
Sociologický prístup k strategickému manažmentu
Sociologický prístup, označovaný tiež ako spontánny alebo intuitívny, zdôrazňuje neformálnosť a flexibilitu v procese tvorby stratégie. Tento prístup má tieto charakteristiky:
- Proces tvorby stratégie nie je štruktúrovaný ani formalizovaný – neexistuje pevne stanovený plán ani dokumentácia.
- Strategické rozhodnutia vychádzajú prevažne z praxe a empirických poznatkov získaných priamo v prostredí, v ktorom organizácia pôsobí.
- Stratégia je často spontánna, neformalizovaná a nemusí byť zdokumentovaná.
- Dôležitý je pružný a dôvtipný prístup k novým, často náhodne vznikajúcim udalostiam a príležitostiam.
- Ponecháva priestor pre iracionálne úvahy, túžby a želania, ktoré môžu ovplyvniť smerovanie podniku.
- Rozvoj je stimulovaný externými udalosťami a reakciami na ne.
- Manažér v tomto prístupe nevyužíva žiadne špecifické techniky, nástroje alebo formálne postupy.
- Napriek tomu, že strategický rozvoj zahŕňa riadenie cieľov, procesov a záujmov rôznych skupín, občas je potrebné uvoľniť priestor spontánne vznikajúcim stratégiám, pokiaľ orientácia na ciele neprináša požadované výsledky.
- Medzi popredných predstaviteľov tohto prístupu patrí Henry Mintzberg, ktorý zdôrazňuje význam strategického rozvoja podniku založeného na pružnej a spontánne vznikajúcej stratégii.
Racionalistický prístup k strategickému manažmentu
Racionalistický alebo plánovitý prístup v strategickom manažmente kladie dôraz na systematické a analytické tvorenie stratégie. Charakteristiky tohto prístupu zahŕňajú:
- Stratégia je chápaná ako plán s jasne definovaným obsahom a formalizovanou podobou, často zdokumentovaná.
- Proces tvorby stratégie prebieha systematicky a je formalizovaný – nevyhnutne existuje jasný rámec s definovanými fázami.
- Vývoj stratégie vychádza z dôkladných analýz a prognóz vonkajšieho i vnútorného prostredia organizácie.
- Pri tvorbe stratégie sa často používajú kvantitatívne metódy a nástroje, ktoré podporujú kvalifikované rozhodovanie.
- Prístup sa opiera o iteratívny proces zdokonaľovania a prispôsobovania stratégie podľa získaných dát a spätnej väzby.
- Východiskom je definovanie poslania organizácie a základných dlhodobých cieľov, na základe ktorých sa vytvárajú alternatívne stratégie s hodnotením podľa príležitostí a hrozieb v externom prostredí, ako aj silných a slabých stránok organizácie.
- Dominantná je racionálna analýza, ktorá prevláda nad nádejou a intuíciou.
- Známi predstavitelia tohto prístupu sú Igor Ansoff a Michael Porter.
- Predpokladá, že ľudia konajú štruktúrovaným a racionálnym spôsobom, čím má tento prístup prevažne mechanický charakter.
Úrovne strategického riadenia
Strategické riadenie sa realizuje na viacerých úrovniach, ktoré sa od seba líšia svojou orientáciou a druhom rozhodnutí:
Korporatívna (podniková) stratégia
Táto úroveň strategického riadenia sa zameriava na celkovú orientáciu podniku a jeho portfólio aktivít. Hlavné úlohy korporatívnej stratégie zahŕňajú:
- Formulovanie poslania podniku a definovanie optimálnej štruktúry portfólia jeho podnikaní.
- Riadenie portfólia podnikaní s cieľom maximalizovať hodnotu a zabezpečiť udržateľný rast.
- Alokácia kapitálových investícií do existujúcich podnikateľských jednotiek s cieľom zvýšiť ich výkonnosť.
- Redukcia investícií alebo úplné zrušenie málo výnosných či nedostatočne strategických častí podnikania.
- Diverzifikácia podnikania prostredníctvom rozširovania portfólia o nové oblasti a budovanie silnejších pozícií v atraktívnych odvetviach.
- Posilňovanie konkurenčných pozícií a zvyšovanie ziskovosti existujúcich častí podniku.
- Vytváranie a udržiavanie trvalej konkurenčnej výhody prostredníctvom efektívneho strategického manažmentu.
- Rozhodovanie o rozsahu a type diverzifikácie na základe dôkladnej analýzy trhu a interných schopností.
Podnikateľská (business) stratégia
Táto úroveň sa sústreďuje na vytváranie a posilňovanie konkurenčnej pozície jednotlivých podnikateľských jednotiek pôsobiacich v rámci konkrétnych odvetví. Hlavné zameranie a úlohy sú:
- Utváranie reakcií na zmeny v odvetví, ekonomickom prostredí, legislatíve či vládnej politike.
- Formulovanie konkrétnych opatrení smerujúcich k dosiahnutiu udržateľnej konkurenčnej výhody.
- Zosúladenie strategických iniciatív jednotlivých funkčných útvarov a zabezpečenie ich efektívnej spolupráce.
- Riešenie problémov špecifických pre danú podnikateľskú jednotku a jej trhové prostredie.
Súčasťou tejto stratégie je aj konkurencieschopná stratégia, ktorá rieši otázky konkurencie a postavenia na trhu. Zahŕňa:
- Definovanie metód a techník konkurencie v danom odvetví.
- Ofenzívne opatrenia na zabezpečenie konkurenčnej výhody a získania trhového priestoru.
- Defenzívne opatrenia na ochranu existujúcej konkurenčnej pozície.
Na rozdiel od širšieho pohľadu business stratégie, konkurencieschopná stratégia sa zameriava predovšetkým na faktory priamo ovplyvňujúce konkurenciu v odvetví.
Funkčné stratégie
Funkčné stratégie sú zamerané na jednotlivé podnikové oblasti ako marketing, výroba, výskum a vývoj, financie či ľudské zdroje. Ich úlohou je:
- Podporovať podnikateľskú stratégiu a zabezpečiť efektívne metódy konkurovania.
- Navrhovať a realizovať konkrétne kroky na splnenie cieľov jednotlivých funkčných oblastí.
- Optimalizovať procesy a zdroje v rámci jednotlivých funkčných útvarov pre dosiahnutie strategických cieľov.
Medzi všetkými funkčnými stratégiami je marketingová stratégia považovaná za najdôležitejšiu, pretože významne ovplyvňuje postavenie podniku na trhu a jeho vzťahy so zákazníkmi.
