Teória charakteristických vlastností predstavuje prvý systematický pokus porozumieť problematike vedenia. Je zameraná na rozpoznanie zvláštnych charakteristík vedúceho, ktoré predznamenávajú úspech. Znamená výskum, v ktorom sa skúmajú vedúci pracovníci. Ústredným motívom výskumu bolo, že vodcovia sa rodia, a nie vychovávajú.
Táto teória vznikla na začiatku 20. storočia. Predpokladalo sa, že úspešní vedúci pracovníci majú určité charakteristické rysy. No nedošlo k zhode viacerých názorov. Napriek tomu možno definovať niektoré charakteristiky, ktoré by vedúci mali mať:
- inteligencia: vedúci by mal byť o niečo inteligentnejší ako jeho podriadení
- iniciatíva: schopnosť rozpoznať potrebu nejakého zákroku a niečo aj vykonať. Spája sa s energiou a vitalitou človeka.
- sebaistota: viera vedúceho v to, čo robí a uvedomenie si svojho miesta v podniku i v spoločnosti
- „helikoptérova črta“: určitý nadhľad nad situáciou, porozumieť a pochopiť ju
- entuziazmus: odvaha, predstavivosť, schopnosť vychádzať s ľuďmi, odhodlanosť
Kombinácia týchto vlastností je veľmi dôležitá a rozhodujúca.
VLASTNOSTI MANAŽÉROV:
- princíp prvého dieťaťa
- ambicióznosť
- energia, vytrvalosť, schopnosť prekonávať prekážky a sklamania
- perspektívnosť (schopnosť myslieť v dlhodobých dimenziách)
- orientácia na cieľ (sledovanie a vytváranie cieľov)
- politická aktivita (schopnosť diplomatického jednania)
- samotárstvo (spokojnosť s vlastnou prácou, viera v to, čo robím)
- nezávislosť od okolia (schopnosť odlíšiť podstatné od nepodstatného a nedať sa ovplyvniť)
SCHOPNOSTI MANAŽÉROV:
- schopnosť pracovať s rôznorodými ľuďmi
- pocit komplexnej zodpovednosti
- pevne vytýčené ciele
- skúsenosť s vedením ľudí – až v prvej polovici profesionálnej kariéry
- skúsenosti vo viacerých manažérskych funkciách
Názory manažéra na podstatu ľudí budú ovplyvňovať chovanie manažéra a tým aj štýl vedenia, ktorý bude používať bez ohľadu na situáciu.