Miera informácie nie je aditívna.
Príklad:
- EEE – pri hode kockou padla párna hodnota,
- FFF – pri hode kockou padla hodnota 3.
Potom:
- j(E∪F)<j(E)j(E \cup F) < j(E)j(E∪F)<j(E)
- j(E∪F)<j(F)j(E \cup F) < j(F)j(E∪F)<j(F)
Z analógie vieme, že môžeme nahradiť vlastnosť aditivity vlastnosťou pseudoaditivity.
Pseudoaditivita
Definuje sa za rovnakých podmienok ako aditivita:
- j(E∪F)=j(E)+j(F)j(E \cup F) = j(E) + j(F)j(E∪F)=j(E)+j(F)
Miera informácie jjj nie je aditívna množinová funkcia.
Základné vlastnosti miery informácie
- je to klesajúca funkcia,
- príslušná operácia je komutatívna,
- je asociatívna,
- je distributívna,
- j(W)=0j(W) = 0j(W)=0 pre celý priestor,
- spojitá funkcia,
- j(E∩F)=j(E)+j(F)j(E \cap F) = j(E) + j(F)j(E∩F)=j(E)+j(F) pre nezávislé javy.
Operácia a jednotky
Pre operáciu platí:
- k>0k > 0k>0,
- k=1k = 1k=1,
- parameter aaa rozhoduje, v akých jednotkách budeme pracovať.
Ak:
- a=2a = 2a=2 → jednotka bit (Shannon),
- a=e=2,7a = e = 2{,}7a=e=2,7 → jednotka nat.
Čím väčší jav, tým menšie množstvo informácie. Napríklad:
- {2}<{2,4,6}\{2\} < \{2,4,6\}{2}<{2,4,6}
- j({2})>j({2,4,6})j(\{2\}) > j(\{2,4,6\})j({2})>j({2,4,6})
Vzorec pre mieru informácie
Z definície operácie vyplýva:
j(E)=−klogaP(E)j(E) = -k \log_a P(E)j(E)=−klogaP(E)
Pre k=1k = 1k=1:
j(E)=−logaP(E)j(E) = – \log_a P(E)j(E)=−logaP(E)
Ak porovnáme mieru informácie s klasickou mierou pravdepodobnosti:
- P(E∪F)=P(E)+P(F)P(E \cup F) = P(E) + P(F)P(E∪F)=P(E)+P(F)