Index ekonomickej slobody a projekt Doing Businees

Projekt Svetovej banky Doing Business

Svetová banka realizuje rozsiahly prieskum s názvom Doing Business, ktorý analyzuje regulácie a podnikateľské prostredie v rôznych svetových ekonomikách. Tento prieskum sa zameriava na meranie jednoduchosti a efektívnosti rôznych právnych a administratívnych procesov, ktoré sú nevyhnutné počas rôznych fáz životného cyklu malých a stredných podnikov (MSP). Od momentu založenia spoločnosti, cez získanie stavebného povolenia či bankových úverov, až po vymáhanie zmlúv a ukončenie podnikania – všetky tieto kroky sú súčasťou celkového hodnotenia. Cieľom projektu je poskytovať objektívny základ pre analýzu a následné zlepšenie podnikateľského prostredia v jednotlivých krajinách.

Metodológia hodnotenia a jej obmedzenia

Hodnotenie vychádza z presných ukazovateľov založených na prípadových štúdiách aplikovaných na jednu právnu formu podnikania – spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). To umožňuje dobrú porovnateľnosť medzi krajinami, avšak nezohľadňuje niektoré faktory, ako je veľkosť trhu, kvalita ľudského kapitálu či iné formy podnikania. To môže viesť k obmedzeniam v reprezentatívnosti výsledkov pre celý podnikateľský sektor.

Výsledky hodnotenia v roku 2014

V roku 2014 hodnotenie Doing Business zahŕňalo 11 indikátorov a pokrývalo 189 krajín. Na prvom mieste sa umiestnil Singapur, nasledovaný Hongkongom a Novým Zélandom. Slovenská republika obsadila 49. pozíciu. Výrazné zlepšenie zaznamenalo Poľsko, ktoré skončilo na 45. mieste – a tým sa stalo lídrom vo V4, kde predtým dominovalo Slovensko. Česká republika síce zaznamenala pokrok v oblastiach zahraničného obchodu a riešenia platobnej neschopnosti, no v siedmich kategóriách si pohoršila, najmä v registrácii nehnuteľností a zakladaní firiem, čo ju posunulo na 75. miesto. Maďarsko sa umiestnilo na 54. mieste (viď tabuľka 9, Svetová banka: Doing Business 2013, dostupné na www.doingbusiness.org).

Konkrétne slabé a silné stránky SR v indexe Doing Business

Slovensko dosiahlo najhorší výsledok v kategórii ochrany investorov, kde sa umiestnilo až na 115. mieste. Výrazný pokles zaznamenala aj kategória zakladania firmy, kde stratilo 28 miest oproti predchádzajúcemu obdobiu. Naopak najlepší výkon predviedlo v registrácii nehnuteľností, kde dosiahlo 11. miesto.

Finančné inštitúcie a ich vplyv na podnikateľské prostredie

Hodnotenie taktiež zahŕňa analýzu dvoch skupín inštitúcií podstatných pre prístup k financiám – úverových registrov a zabezpečovacích práv. Úverové registre a spoločnosti zdieľajú informácie, ktoré umožňujú veriteľom lepšie vyhodnotiť bonitu potenciálnych klientov. Zabezpečovacie práva dlžníkov a veriteľov v poskytovaní garancií a vymáhaní pohľadávok prinášajú transparentnejší a efektívnejší úverový trh. Tieto inštitúcie sú vyhodnocované pomocou dvoch indexov:

• Index zabezpečovacích práv: Analyzuje právny rámec zabezpečených transakcií vrátane možností využitia kolaterálu a bankrotového práva, hodnota indexu je od 0 do 10 (vyššie hodnoty znamenajú lepšie podmienky).
• Index úverových informácií: Posudzuje pokrytie, kvalitu a rozsah informácií dostupných cez úverové registre a spoločnosti, s hodnotami od 0 do 6 (vyššie hodnoty indikujú lepšiu dostupnosť informácií).

Súčet týchto indexov určuje celkové postavenie krajiny v oblasti finančného trhu a prístupu k úverom.

Index ekonomickej slobody a jeho význam pre prosperitu krajín

Index ekonomickej slobody (Index of Economic Freedom, IES) vypracováva každoročne Heritage Foundation a slúži na meranie ekonomickej slobody v rôznych krajinách. Podobné hodnotenia vykonáva aj kanadský Fraser Institute pod názvom Economic Freedom of the World Index. Výsledky týchto indexov potvrdzujú, že prosperita konkrétnych krajín je výrazne ovplyvnená stupňom ich ekonomickej slobody.

Štruktúra hodnotenia Indexu ekonomickej slobody

Index sa skladá z desiatich širokých kategórií, ktoré sú hodnotené na stupnici od 0 do 100, kde 100 znamená maximálnu slobodu. Následne sa dáta spoločne spriemerujú na získanie celkového skóre krajiny. Medzi hodnotené oblasti patria napríklad:

• veľkosť štátneho sektora,
• pravný štát a vymáhateľnosť práva,
• regulácia obchodu a obchodných bariér,
• menové a inflačné prostredie,
• dostupnosť finančných zdrojov a otvorenosť trhu.

Výsledky hodnotenia pre Slovenskú republiku a krajiny V4

Zo 177 hodnotených krajín bol najslobodnejšou ekonomikou Hongkong, ktorý si svoje popredné miesto udržal od roku 1995. Medzi ďalšie vysoko hodnotené krajiny patria Singapur, Austrália, Nový Zéland či Švajčiarsko. Slovensko dosiahlo skóre 68,7, čo je nad svetovým priemerom 59,6 a mierne vyššie ako regionálny priemer 66,4. V porovnaní s predchádzajúcim rokom si Slovensko polepšilo o 1,7 % a posunulo sa o 9 priečok na 57. miesto. V rámci V4 krajín je však stále za Českou republikou, ktorá sa umiestnila na 29. mieste a získala kategóriu „skôr slobodnej ekonomiky“. Poľsko zaznamenalo najvýraznejšie zlepšenie, keď sa dostalo na 10. priečku.

Hodnotenie Slovenskej republiky – finančná sloboda a regulačné prostredie

V roku 2011 sa Slovensko zlepšilo najmä vďaka konsolidačným opatreniam a revízii zákonníka práce. Naopak, zhoršenie hodnotenia bolo spôsobené nestabilnou ekonomickou situáciou v eurozóne, problémami s menovou stabilitou a stále vysokou mierou korupcie. Štátne vlastníctvo finančných inštitúcií, ako sú banky či poisťovne, znižuje konkurenciu a prístup k finančným službám.

Faktory ovplyvňujúce finančnú slobodu

Pri hodnotení finančnej slobody sa berú do úvahy tieto oblasti:

• rozsah štátnych zásahov (priame alebo nepriame vlastníctvo bánk a finančných inštitúcií),
• úroveň regulácie finančných služieb,
• rozvoj kapitálových a finančných trhov,
• vládny vplyv na prideľovanie úverov,
• otvorenosť zahraničnej konkurencii.

Finančná sloboda umožňuje ľahký a efektívny prístup k finančným zdrojom pre jednotlivcov a podniky. V rámci V4 krajín dosiahla ČR najvyššie skóre 80,0, čo poukazuje na malý vplyv vlády na finančný sektor, zatiaľ čo SR, Poľsko a Maďarsko majú skóre na úrovni 70,0, čo znamená obmedzený vládny vplyv.

Monetárna stabilita a medzinárodný obchod

Slovensko získalo najlepšie hodnotenie v oblasti menovej stability (15. miesto) a slobodu medzinárodného obchodu (17. miesto). Naopak, menej pozitívne výsledky sa týkajú súdnictva a ochrany vlastníckych práv, kde obsadilo 63. miesto. Hodnotenie menového a inflačného prostredia skúma konzistenciu menovej politiky, cenovú stabilitu a slobodný prístup k zahraničným bankovým účtom. V rámci tejto oblasti malo Maďarsko lepšie výsledky (10. miesto), zatiaľ čo Poľsko a ČR zaostávali za SR (20. a 24. miesto).

Najčastejšie nevýhody a bariéry malých a stredných podnikov vo V4

Pri analýze malých a stredných podnikov (MSP) v krajinách V4 sa najčastejšie stretávame s týmito nevýhodami:

• obmedzený prístup ku kapitálu a obmedzené zdroje na výskum a marketing,
• vyššie výrobné náklady, spôsobené menšou efektívnosťou a nízkou sériovosťou výroby,
• obmedzené možnosti presadenia sa na zahraničných trhoch,
• menšie lokálne trhy a obmedzený počet odberateľov,
• silná konkurencia v sektore,
• averzia k plánovaniu a tvorbe dlhodobej stratégie,
• časté preťaženie kľúčových vedúcich pracovníkov.

Tieto aspekty často spôsobujú obavy a neistotu podnikateľov v MSP sektore.

Rozhodujúce výhody malých podnikov vo V4

• vysoká dynamickosť a flexibilita reagovať na zmeny dopytu,
• úzka špecializácia, ktorá umožňuje pružnejšiu inováciu a lepšiu kvalitu produktov,
• bezprostredný a pravidelný kontakt so zákazníkmi, čo zlepšuje prispôsobenie sa ich potrebám,
• jednoduchá organizačná štruktúra vedúca k rýchlej a presnej výmene informácií,
• centralizácia riadiacich funkcií, ktorá eliminuje vnútorné konflikty bežné vo väčších firmách,
• tvorteľná a kreatívna koordinácia bez viazanosti formálnymi normami,
• silné vzťahy a neformálna komunikácia medzi vlastníkom a zamestnancami,
• v rodinných firmách možnosť významnej úspory nákladov vďaka efektívnemu riadeniu.