Základy manažmentu – Econommy.eu

Rysy dokonalých podnikov podľa Petersa a Watermana

Podniky boli vždy orientované na inovačné aktivity, čím zabezpečili svoju konkurencieschopnosť na trhu.
Dôkladne poznali potreby a očakávania svojich zákazníkov, čo im umožňovalo prispôsobiť produkty a služby.
Vo firmách sa presadzovala riadiaca autonómia a súťaživosť, čo podporovalo motiváciu zamestnancov a tvorivosť.
Zvyšovanie produktivity práce dosahovali vďaka intenzívnej starostlivosti o svojich zamestnancov a investícií do ich rozvoja.
Manažment týchto podnikov vychádzal zo silnej filozofie hodnôt, ktorú vyznávali vedúci manažéri.
Firmy sa zameriavali predovšetkým na tie obchody a segmenty, ktoré považovali za najperspektívnejšie a najvýhodnejšie.
Organizačná štruktúra týchto spoločností bola jednoduchá, no zároveň mala lojálnych a oddaných zamestnancov.
Centralizácia a decentralizácia sa uplatňovali podľa konkrétnych podmienok jednotlivých divízií, čím sa zvyšovala efektívnosť riadenia.

Produktivita v manažmente: definícia a charakteristika

Produktivita predstavuje pomer výstupov k vstupom za jednotku času pri zachovaní požadovanej kvality. Podľa Petera Druckera „najväčšia príležitosť pre zvýšenie produktivity spočíva vo vlastnej produktivite práce“. Podniky využívajú rôzne zdroje – pracovnú silu, materiál a kapitál – na optimalizáciu produktivity.

Spôsoby zvyšovania produktivity

Zvýšenie objemu výstupov pri konštantnom množstve vstupov.
Zníženie spotreby vstupov pri zachovania výstupov.
Současné zvýšenie výstupov a zníženie vstupov.

Účinnosť a efektívnosť

Účinnosť znamená dosahovanie stanovených cieľov.
Efektívnosť predstavuje dosiahnutie cieľov pri minimálnom využití zdrojov.

Riadenie: veda alebo umenie?

Riadenie je umenie aplikovať vedu v konkrétnych situáciách. Rovnako ako v medicíne či účtovníctve, aj manažment vyžaduje kombináciu systematických vedeckých znalostí a praktických skúseností. Manažéri dosahujú lepšie výsledky, ak využívajú vedecký rámec a zároveň rozvíjajú schopnosť riešiť nepredvídané situácie.

Veda, princíp a teória v manažmente

Veda je organizovaná sústava poznatkov založená na vedeckých metódach, jasných koncepciách a teóriách odvodených z hypotéz. Teória predstavuje systematické zoskupenie súvisiacich koncepcií a princípov, ktoré vysvetľujú a usmerňujú manažérske praktiky.

Princípy a techniky manažmentu

Princípy manažmentu slúžia na vysvetlenie základných pravidiel riadenia, zatiaľ čo techniky predstavujú postupy a nástroje na ich realizáciu. Medzi manažérske techniky patrí napríklad rozpočtovanie, účtovanie, plánovanie, riadenie pomocou metódy sieťovej analýzy či kritickej cesty.

Systémový prístup k manažmentu

Systémový prístup je koncept, ktorý vníma organizáciu ako súbor vzájomne prepojených prvkov a procesov. Manažment koordinuje tieto prvky tak, aby efektívne dosahoval stanovené ciele a prispieval k celkovému úspechu podniku.

Funkcie manažérov

Plánovanie

Stanovenie cieľov a vypracovanie stratégií a plánov na ich dosiahnutie, ktoré zahŕňajú ciele, stratégie, politiky a operatívne zásady.

Organizovanie

Určenie organizačnej štruktúry a rozdelenie rolí medzi pracovníkov v organizácii tak, aby boli efektívne využité zdroje a schopnosti.

Personalistika

Zabezpečenie a udržiavanie personálneho obsadenia pozícií prostredníctvom identifikácie potrieb, náboru, výberu, školení a rozvoja zamestnancov.

Vedenie

Motivácia, presviedčanie a usmerňovanie zamestnancov na plnenie skupinových cieľov organizácie.

Kontrola

Meranie a korekcia pracovných aktivít na zabezpečenie, že organizácia napĺňa svoje plány a ciele, vrátane identifikácie a riešenia odchýlok.

Koordinovanie

Zladenie všetkých činností a úsilí v rámci organizácie tak, aby efektívne prispievali k dosahovaniu spoločných cieľov.

Medzinárodné rozdiely v manažérskych praktikách

Krajina	Charakteristika
Francúzsko	Morálny prístup, úspech závisí od podstúpeného rizika
Nemecko	Vysoká presnosť a efektivita, dôraz na kvalitu
Kórea	Kolektívne rozhodovanie, lojálnosť k firme
Austrália	Moralistický prístup, odvážne rozhodnutia
Taliansko	Vysoká konkurencieschopnosť a skupinové rozhodovanie
Rakúsko	Dôraz na sebarealizáciu a osobnostný rozvoj
Anglicko	Stabilita, prísun zdrojov, adaptabilita a logické rozhodovanie

Japonský manažment a teória „Z“

Charakteristika praxe

Japonský manažment je známy celoživotným zamestnaním a konsenzuálnym rozhodovaním, ktoré podporuje tímovú spoluprácu a stabilitu pracovného prostredia.

9 poučení japonského úspešného riadenia výroby podľa Schonenberga

Technológia a metódy riadenia sú prenositeľné medzi podnikmi a krajinami.
Systém presného časového plánovania „Just in time“ odhaľuje rezervy a zabezpečuje synchronizáciu výrobných procesov bez zásob nedokončenej výroby.
Kvalita výroby začína v organizácii, dôraz je na prevenciu nedostatkov a hrdosť pracovníkov na kvalitu ich práce.
Zavádzanie nových metód riadenia mení vzťahy medzi zamestnancami a ich pracovnými aktivitami.
Moderná výroba vyžaduje účelové projektovanie a jednoduchú organizačnú štruktúru.
Úspech výrobných činností závisí na pružnosti riadiaceho systému.
Efektívne riadenie výroby zahŕňa aj zabezpečenie potrebných dodávok a materiálov.
Podpora tvorivej iniciatívy a tímovej spolupráce medzi všetkými účastníkmi výrobného procesu.
Úspešné využitie týchto metód vyžaduje reálnu vôľu a dôsledné plánovanie implementácie.

Princípy formovania organizačných štruktúr

Optimálny počet riadiacich stupňov podľa veľkosti a komplexnosti organizácie.
Vyváženie centralizácie a decentralizácie rozhodovacích procesov.
Prispôsobenie rozpätia riadenia schopnostiam manažérov a potrebám organizácie.
Súlade organizačnej štruktúry s charakterom divízií alebo holdingovej skupiny.
Uplatnenie vhodných štruktúr podľa stupňa inovácií v organizácii.
Zohľadnenie potrieb reprodukčného procesu pri tvorbe organizačnej štruktúry.
Jasné rozdelenie právomocí a zodpovedností v každom článku riadenia.
Koordinácia medzi štrukturálnymi a procesnými prvkami manažmentu.
Integrácia automatizovaných systémov riadenia do organizačnej štruktúry.

Strategické plánovanie: analýza a hodnotenie

Účel analýzy silných a slabých stránok

Identifikovať vnútorné zdroje a obmedzenia organizácie pre efektívne plánovanie ďalších krokov a rozvoja podniku.

Charakteristiky analýzy odvetvia

Druh vyrábaných výrobkov a ich diferenciácia
Porovnateľnosť výrobkov s konkurenciou
Úroveň automatizácie výrobných procesov
Prednosti vyplývajúce zo skúseností
Veľkosť výrobných stredísk potrebná na efektívny chod
Náklady na transport a distribúciu
Bariéry vstupu na trh
Minimálna potrebná veľkosť produkcie pre vstup na trh

Analýza konkurencie

Budúce ciele a plány konkurentov
Súčasné stratégie a trhová pozícia konkurencie
Predpoklady a zdroje konkurencie
Silné a slabé stránky konkurentov

Operačný manažment a predstaviteľ Fayol

Henri Fayol je zakladateľom myšlienkového prúdu „Správne riadenie“. Jeho hlavné dielo „Zásady správy všeobecne a správy podniku“ definuje riadenie ako vedenie k cieľu pri maximálnom využití dostupných zdrojov.